Lajčák upozornil, že americký minister zahraničných vecí Rex Tillerson tlmočil odhodlanie prezidenta Donalda Trumpa podporiť alianciu v rámci boja proti terorizmu.

“Nehovoríme tu o nasadení bojových jednotiek, ale o výcviku, tréningu ozbrojených  a špecializovaných síl v tých krajinách, ktoré sú zasahované terorizmom, o opravách a poskytovaní techniky,” vysvetlil Lajčák. Aliancia chce byť v tomto boji viditeľnejšia, ale nikto nenavrhuje vysielanie aliančných vojenských síl do terénu.

Aj dnešné rokovania ministrov boli v znamení toho, že nová americká administratíva očakáva plnenie záväzkov so strany spojencov investovať dve percentá hrubého domáceho produktu do svojej obranyschopnosti.

“Spojené štáty očakávajú hodnoverný plán ako a dokedy sa k tomu jednotlivé členské krajiny dopracujú,” upozornil Lajčák. USA podľa neho zdôrazňujú svoju oddanosť aliancii, ale zároveň naznačujú, že nikto nemôže očakávať, že Spojené štáty ponesú celú ťarchu nákladov s tým spojených.

Čo sa týka vzťahov NATO s Ruskom aliancia si podľa Lajčáka našla “správny prístup” k Moskve. Ide o Radu NATO-Rusko, čo je napríklad formát rokovaní, aký chýba Európskej únii. Pripomenul, že je to platforma pre komunikáciu založená na troch princípoch, ktorými sú obrana, odstrašenie a dialóg. Naposledy sa členovia tejto rady stretli vo štvrtok.

Lajčák pripomenul, že aj na základe týchto rokovaní sa potvrdilo, že aliancia a EÚ politicky opustili Balkán, čo vidieť na oslabení integračných ambícií krajín tohto regiónu.

Samostatne, mimo formátu ministerských rokovaní, dnes v Bruseli zasadala aj Komisia NATO-Ukrajina. Spojenci podľa Lajčáka vyjadrili politickú podporu Ukrajine, ako však upozornil, aliancia očakáva konkrétne výsledky v boji o nastolenie právneho štátu a v boji proti korupcii. Ak napriek tomu, že predstavitelia NATO oceňujú, že ukrajinská vláda robí veľa, stále treba viac, lebo “boj o Ukrajinu sa vedie v Kyjeve a nie niekde inde”.

 “NATO je základným pilierom bezpečnosti Slovenska a nášho životného priestoru v Európe”

Koordinácia kľúčových pozícii NATO pred májovým summitom Aliancie v Bruseli, úlohy NATO v boji proti terorizmu, vrátane stabilizácie Iraku, Sýrie a Líbye, ako aj modality dialógu s Ruskom a bezpečnostná situácia na východe Ukrajiny boli dnes (31. marca) hlavnými témami rokovania ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO v Bruseli. Slovenskú republiku na tomto zasadnutí zastupoval minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák.

Na stretnutí, na ktorom sa po prvý raz v tomto formáte zúčastnil aj nový americký minister zahraničných vecí Rex Tillerson, rezonovala okrem iného aj otázka investícií do obranyschopnosti, keď šéf diplomacie USA opätovne zdôraznil očakávania Washingtonu, že európski spojenci budú na obranu prispievať viac. “NATO je základným pilierom bezpečnosti Slovenska a nášho životného priestoru v Európe. Je našim vitálnym záujmom, aby bola Aliancia silná, jednotná a akcieschopná. Aj preto som za Slovenskú republiku potvrdil náš záväzok zo summitu vo Walese zvýšiť investície do obranyschopnosti na 1,6 % nášho HDP do roku 2020. Samozrejme, tieto peniaze chceme vynaložiť účelne, na také položky, ktoré naše ozbrojené sily naozaj potrebujú,” povedal po rokovaní M. Lajčák.

Ako to na stretnutí zaznelo, Aliancia sa už od minulého roka aktívnejšie zapája do boja proti terorizmu, hrozbe, ktorú vnímame ako akútnu. NATO tu vyvíja celý rad aktivít – od poradenskej pomoci partnerom ohrozeným terorizmom, cez poskytnutie lietadiel AWACS na podporu Globálnej koalície proti ISIL až po veľkú výcvikovú misiu v Afganistane. Najnovšie pôsobí od januára 2017 priamo v Iraku, kde cvičí vojenský personál.

Ministri diskutovali aj o politike Aliancie voči Rusku predovšetkým v oblasti obrany proti pôsobeniu propagandistických vplyvov zameraných na oslabenie podpory pre členstvo v západných inštitúciách v členských krajinách NATO ale najmä v partnerských krajinách (Ukrajina a Gruzínsko) a na Západnom Balkáne. “Aliančná politika sa vo vzťahu k Rusku dlhodobo opiera o kombináciu dialógu na jednej strane a obrany a odstrašenia na strane druhej, čo je platforma, ktorú je naďalej potrebné využívať. V súčasnosti musíme pracovať aj na posilnení vlastnej obrany a odolnosti voči hybridným hrozbám,” povedal M. Lajčák pričom zdôraznil, že Slovensko sa zasadzuje za väčšiu viditeľnosť Aliancie a za intenzívnejšiu spoluprácu s partnerskými krajinami. V tejto súvislosti sme uvítali nedávnu ratifikáciu prístupovej zmluvy Čiernej Hory americkým Senátom.

Na záver stretnutia, počas rokovania komisie NATO-Ukrajina (NUC), spojenci vyslali silný politický signál, že Ukrajina ostáva medzi prioritami aliancie a ubezpečili Kyjev o svojej pretrvávajúcej politickej aj praktickej podpore, najmä pri reforme obranného a bezpečnostného sektora s pomocou funkčných programov financovaných z tzv. Zvereneckých fondov NATO. Konkrétnymi oblasťami spolupráce sú napr. profesionálne vzdelávanie, likvidácia nevybuchnutej munície či odmínovanie, kde funkciu vedúcej krajiny Zvereneckého fondu prevzalo v minulom roku Slovensko. Ukrajinskému partnerovi tiež ministri tlmočili apel, aby Kyjev pokračoval v nastúpenej ceste reforiem, ktoré sú jednoznačne spojené s udržateľnou prosperitou a stabilitou krajiny.