Môj profil 
Predplatné
“Prvá gratulácia smeruje k 10. výročiu obnovenia nezávislosti. Čierna Hora môže byť pyšná na to, čo za desať rokov dokázala. Pred desiatimi rokmi sme ani nemohli snívať o tom, ako ste na tom teraz. Čierna Hora je regionálnym lídrom v integračných procesoch do EÚ a NATO,” ocenil slovenský minister úspechy krajiny na tlačovej konferencii po rokovaní s podpredsedom vlády pre politický systém, vnútornú a zahraničnú politiku Čiernej Hory Duškom Markovičom.
V roku 2006 z poverenia Európskej únie Miroslav Lajčák zorganizoval a dozeral na priebeh referenda o nezávislosti Čiernej Hory. Predsedom referendovej komisie bol ďalší slovenský diplomat František Lipka.
Slovensko ako krajina, ktorá onedlho bude predsedať Rade EÚ, podľa Lajčáka jednoznačne podporuje integráciu Čiernej Hory do EÚ, proces rozširovania považuje za jednu z priorít.
Krajine odovzdáva svoje transformačné a integračné skúsenosti zo vstupu do zoskupení a má záujem, aby počas predsedníctva mohla otvoriť čo najviac nových kapitol. Slovensko by taktiež uvítalo, ak by sa im podarilo niektoré kapitoly uzatvoriť. V súčasnosti má krajina otvorených 22 kapitol, čo sú takmer dve tretiny z celkového počtu. Dve kapitoly sú predbežne uzatvorené.
Minister Lajčák zagratuloval krajine taktiež k podpisu prístupového protokolu do NATO. “Mne osobne bolo milou povinnosťou, že som mohol podpísať tento protokol. Tým sa Čierna Hora fakticky stala členom NATO, ktoré predstavuje spoločné oblasti hodnôt. Nie je to iba vojenská aliancia, ale je to aliancia spoločných demokratických hodnôt,” zdôraznil.
Prístupový protokol umožňuje krajine zúčastňovať sa na rokovaniach aliancie. Slovenská republika vstúpila do NATO po 11 rokoch od vyhlásenia nezávislosti, Čierna Hora podpísala protokol iba niekoľko dní pred 10. výročím obnovenia nezávislosti, napriek tomu, že sa v tom čase nachádzala v oveľa náročnejšej politickej situácii.
Lajčák krajine gratuloval aj za politickú dohodu medzi vládou a opozíciou. “To je dôkaz zrelosti štátu a európsky spôsob, ako riešiť rôzne problémy. Vypovedá to o zodpovednosti vo vzťahu ku krajine. Našli ste riešenie v rámci demokratických inštitúcií, v rámci ústavných kruhov. Nie je to častý jav na Balkáne, a to ukazuje, ako krajina napredovala. Politická dohoda umožní, aby voľby, ktoré vás čakajú v októbri, boli vykonané najdemokratickejším spôsobom,” povedal. Narážal tak na nestabilnú vnútropolitickú situáciu, s ktorou Čierna Hora v poslednom čase bojuje.
Predseda čiernohorskej vlády v duchu riešenia krízy ponúkol opozícii vstup do kabinetu, čím vyšiel v ústrety požiadavke zaistiť účasť opozície na príprave slobodných parlamentných volieb, ktoré sa uskutočnia na jeseň tohto roka. Okrem kresiel ministrov vnútra, financií, práce a pôdohospodárstva a kresla podpredsedu vlády premiér ponúkol opozícii taktiež 16 miest v štátnych inštitúciách a šesť miest v štátnych podnikoch. Vyhovel tiež požiadavke opozície na posty štátnych tajomníkov v rezorte zdravotníctva a školstva.
“Politická dohoda medzi vládou a opozíciou je potvrdením demokratickej zrelosti Čiernej Hory. Čierna Hora bez ohľadu na politické výzvy vedela svoje politické problémy riešiť sama vnútorne – dialógom. To je model, ktorý nebol ešte na Balkáne uplatnený. Je to nová politická hodnota, ktorá môže byť príkladom pre iných v budúcnosti. Ukazuje to, že sa môže žiť aj s rozdielmi. Rozdiely nám pomôžu napredovať, aby sme mohli využiť náš potenciál, potenciál občanov,” povedal podpredseda vlády Čiernej Hory Duško Markovič.
Markovič slovenskému ministrovi osobne poďakoval za všetko, čo spravil pre Čiernu Horu ako vyslanec EÚ. “Slovensko nielen aktívne pomáhalo, ale aj sa zúčastnilo na tomto procese.
Čierna Hora ukázala, že si osvojila hodnoty, ktoré spoločne vyznáva západný svet, a tieto hodnoty budeme vnímať, aby sme mohli napredovať aj do budúcna,” uviedol. Bilaterálne vzťahy so Slovenskom označil za veľmi dobré a na najvyššej politickej úrovni. Do budúcna by radi rozvinuli vzťahy v oblasti ekonomickej spolupráce.
Miroslav Lajčák počas svojej pracovnej návštevy v Podgorici zároveň podpísal zmluvu o sociálnom zabezpečení s čiernohorským ministrom práce a sociálnych vecí Borisom Maričom. Zmluva definuje vzťahy v oblasti zdravotného a sociálneho poistenia medzi krajinami. Na základe nej budú mať slovenskí občania nárok na bezplatnú zdravotnú pomoc v naliehavých prípadoch.
