V minulosti vystúpila republikánska gubernátorka štátu Južná Karolína Nikki Haley s viacerými prejavmi značne kriticky voči terajšiemu prezidentovi USA, v ktorých tvrdila, že slová Baracka Obamu sa už dávno rozchádzajú s tým, čo koná.

Podľa jedného z kritických článkov v Los Angeles Times sa slová Obamu natoľko líšia od jeho skutkov, že po odchode budú USA nútené určiť nový kurz svojej vnútornej a aj zahraničnej politiky.

Existuje taký vtip. “Znova sa chcem vrátiť do Paríža. A už si tam bol? Nie, ale už som tam chcel ísť”. Tento vtip dosť presne vystihuje aj  činy amerického prezidenta Baracka Obamu. On pomerne často a sugestívne hovoril o tom, že pracuje na uzavretí väzenia v Guantaname, nad normalizáciou vzťahov na Blízkom východe, nad pozitívnymi zmenami vo svete.  Z rozporov medzi jeho slovami a činmi je vidieť, že pre Obamu nie je ani tak dôležitý výsledok, ale medializovaná snaha, patrične propagandisticky podfarbená, za výraznej pozornosti mainstreamových médií.

Obama viackrát tvrdil, že sa rozhodol zastaviť vojnu v Afganistane a v Iraku, no napriek stiahnutiu vojakov z oboch krajín sa situácia v týchto ázijských krajinách a aj na Blízkom východe ďalej destabilizovala. A momentálne sa situácia destabilizuje aj v Európskej únii, kam smeruje obrovský tok utečencov z oblastí, úspešne destabilizovaných politikmi USA.

Existujú hlasy, ktoré tvrdia, že dnes nikto nemôže s istotou povedať, čo ešte “chromá kačica” Obama do konca svojho prezidentského mandátu učiní. V histórii existuje pomerne veľa príkladov, ako takmer na konci svojho prezidentského mandátu viacerí prezidenti vykonali netransparentné kroky. Napríklad odchádzajúci francúzsky prezident Jacques Chirac svojho času v roku 2007 v posledných dňoch svojho prezidentovania vybrakoval prezidentský účet a niekoľko miliónov euro presunul na iný účet (môžme hádať, komu nový účet patril). Bývalý prezident Juščenko pár dní predtým, ako odišiel v roku 2010 z postu prezidenta, voviedol medzi plejádu najväčších hrdinov Ukrajiny aj Banderu a posilnil tak pozície a chúťky ukrajinských radikálov. (K čomu to viedlo, všetci vieme, dnes ukrajinskí neobanderovci patria k najvernejším sluhom USA)

Bolo by možné uviesť aj viacero iných príkladov, no otázka, ktorá najviac rezonuje a kam by mala smerovať naša pozornosť znie: Aká je záruka, že v posledných dňoch svojho prezidentovania, neučiní nejaký politicky nekorektne ladený krok aj najväčší demokrat USA a najväčší držiteľ Nobelovej ceny mieru?

Podľa slov Gleba Pavlovského, riaditeľa organizácie Fond efektívnej politiky, nejakých šokov a čudesných rozhodnutí bude v Obamovej politike čoraz menej. Odchádzajúci americký prezident má záujem zlepšiť pozície Demokratickej strany v prezidentských voľbách. To je jeho hlavná úloha. Nebude zaťahovať krajinu do rôznych konfliktov, ktoré by oslabili pozície Demokratickej strany. Veď aj keď bol americký prezident Bush ml. chuligánom, predsa len nevliezol v roku 2008 do gruzínskeho konfliktu – a dobre urobil. Obama a Demokratická strana nebudú začínať s demonštratívnymi krokmi voči Rusku, ak Rusko nebude tlačiť na USA. Podľa názoru Gleba Pavlovského, čudesnosti v politike USA v roku 2016 nie sú veľmi reálne.

Na otázku, či sa prezident Barack Obama, ktorý znova predĺžil sankcie proti Rusku, sa predsa len nesnaží o “labutiu pieseň chromej kačice”, ktorá navyše ukazuje svoje svaly, odpovedal Gleb Pavlovský nasledovne: “Európska únia, ako reptajúci, no poslušný sluha USA, je už unavená od sankcií, ktoré ju stáli viac ako bilión eur. Európa už chápe, že sankcie sú bezkoncepčné. Nedokážu izolovať Rusko, nemôžu zmeniť geopolitickú situáciu, jediné čo likvidujú, je globálna komunikácia. Dnešný svet je o globálnej komunikácii vo finančnej, trhovej, informačnej i politickej sfére. Podľa môjho názoru sú sankcie hlúposťou, vrátane naších sankcií proti EÚ. Mali by sme nájsť východ z tejto situácie – sankcie nezastavili udalosti na Ukrajine a eskalácia napätia sa presunula aj na Blízky východ. Podľa môjho názoru treba ukončiť cyklus sankcia-eskalácia, kto to urobí ako prvý, strategicky zvíťazí”.

Gleb Pavlovský sa venoval aj situácii na Blízkom východe. Podľa jeho slov, rôzne koalície krajín Blízkeho východu sú zložené z členov, ktorí sa často nenávidia a hrajú dvojitú i trojitú hru. V rámci zoskupení protiasadovskej koalície existujú skupiny, ktoré si idú doslovne po krku, a jediné, čo ich naozaj zaujíma, sú finančné zdroje, ktoré jednotliví donori (USA, Saudská Arábia, Katar….), do konfliktu vlievajú. Nepriateľom číslo 1 pre tieto protiasadovské zoskupenia je Asad a činnosť voči ISIL, proti ktorým oficiálne vystupuje USA a aj Rusko (ISIL ohrozuje pozície prezidenta Asada, ruského spojenca), zo strany protiasadovských sýrskych zoskupení viazne.

Podľa Gleba Pavlovského nemá väčší význam spoliehať sa na tieto zoskupenia, likvidácia ISIL zostane na pleciach Ruska a USA. Aby sa však proces likvidácie ISIL uskutočnil naozaj úspešne, bolo by vhodné podľa Pavlovského zvýšiť dôveru medzi Ruskom a USA. Pavlovskému rôzne frakcie sýrskej protiasadovskej opozície pripomínajú zoskupenia z “Hviezdnych vojen”, tie však mimo filmového plátna nie sú životaschopné.

Na otázku, ako sa Gleb Pavlovský díva na Trumpovú kritiku Obamu, pričom Trump doslovne povedal, že Obamova politika sa podpísala na destabilizácii Blízkeho východu a že on sa spolieha na zlepšenie vzťahov s Ruskom a Putinom, Gleb Pavlovský odpovedal: “Trump je prezidentský kandidát, ktorý sa snaží získať voličov na svoju stranu. Podľa môjho názoru Trump vo voľbách nezvíťazí, je príliš radikálny. Radikálny politik je nebezpečný, pretože jeho reakcie môžu byť nevypočítateľné. Komentovať predvolebné vyhlásenia amerických prezidentských kandidátov nemá veľký význam, pretože ich predvolebné vyhlásenia a skutočné činy po nástupe do funkcie sa vo väčšine prípadov výrazne líšia. Posudzovať amerických politikov nemá väčší význam, tí hrajú svoje vlastné divadlo, nie naše.”

Na záver odpovedal aj Gleb Pavlovský na otázku, či je vznik ISIL dôsledkom nerozumnej politiky USA: “Kto za posledných 20 rokov mal bianco šek na ľubovolné presadzovanie vlastných politických predstáv? USA. Rusko malo podstatne ohraničenejšie možnosti robiť hlúposti. Takmer všetky hlúposti posledných 20 rokov padajú na účet USA. Boli presvedčení o svojej bohorovnosti a miešali sa do politiky na Blízkom východe, Afganistane, v celom moslimskom svete. USA urobili množstvo chýb a krátkozrakých rozhodnutí, aj vďaka ktorým strácajú svoje monopolné postavenie svetového lídra. Naši politici by si však mali uvedomiť, že po rozpade Osmanskej ríše ešte žiadna veľmoc nedokázala nastaviť na Blízkom východe a v moslimskom svete poriadok, ktorý by im dlhodobejšie vyhovoval. Pri formovaní nových pravidiel a systému treba byť opatrný.”