Prešov 2. novembra (TASR) – Do kresla predsedu Prešovského samosprávneho kraja (PSK) by sa po novembrových voľbách chcel posadiť aj 49-ročný Prešovčan, daňový poradca a súdny znalec v oblasti ekonómie a účtovníctva Ľubomír Vasilišin. PSK podľa neho potrebuje najmä hospodársky pozdvihnúť a zastaviť nárast nezamestnanosti. Jeho prioritou je obnova Programu revitalizácie a zavedenie regionálnej meny súbežnej k euru, Prešovského dukátu. Ľubomír Vasilišin kandiduje za stranu 7 statočných. Rozhovor s Ľ. Vasilišinom je súčasťou projektu, kde TASR predstavuje kandidátov vo voľbách na predsedov VÚC.

-Aké sú vaše dôvody na kandidatúru na post predsedu kraja, ako prebiehalo rozhodovanie či kandidovať?-

Dôvody sú dlhodobejšie a súvisia so vznikom strany 7 statočných, ktorú sme sa rozhodli založiť ako nepolitici, ktorým sa zdá, že Slovensko sa uberá zlou cestou, neriešia sa bežné problémy, len sa politikárči. Som podpredsedom strany pre ekonomiku, a keďže chceme ako strana aj niečo robiť, pokladáme rozhodnutie postaviť kandidáta do týchto volieb za morálnu povinnosť. Dlhodobo si myslíme, že sa treba zapojiť do komunálnej politiky, ktorá je základom života tejto krajiny.

-S akými prioritami vstupujete do týchto volieb?-

Jednoznačne zvýšenie zamestnanosti v regióne, a to po prvé prácou pre nezamestnávateľných a dlhodobo nezamestnaných v Programe revitalizácie, protipovodňových a protieróznych opatrení kolegu Kravčíka a po druhé zavedením regionálnej meny Prešovský dukát, ako meny súbežnej k euru. Ak ľudia majú eurá, minú ich kdekoľvek, tieto peniaze sa nemusia vrátiť ani na Slovensko a nie to do regiónu, živíme tu nadnárodné spoločnosti a podobne. Regionálna mena je jednou z ciest, ona skončí iba v regióne a pomáha rozvinúť región i zamestnanosť v ňom.

Myslím, že na Slovensku je každému známa mena súbežná k euru, teda jedálne či stravné lístky, ktoré sú biznisom pre obchodné spoločnosti. Jedálne lístky sa používajú na nákup tovarov, vyplácajú sa nimi mzdy, ale tiež končia inde, kde chceme, končia vo vreckách obchodných spoločností. Súbežná mena funguje vo viacerých regiónoch vo svete. Vo Švajčiarsku je súbežná mena WIR (s obratom r.2012 dve mld. USD), v Anglicku napríklad bristolská libra. Podobne ako fungujú tieto meny, si predstavujem aj platenie a fungovanie našej prešovskej meny.

Tiež si myslím, že samospráva vznikla práve preto, aby spájala aj menšie obce a pomáhala im. Je nutné, aby pracovníci PSK priamo vypracovávali a pomáhali s projektmi pre obce a mestá tak, aby sa eurofondy aj reálne dostali aj do najmenších obcí.

-Ako vnímate súčasnú situáciu v školstve v Prešovskom kraji?-

Nie som odborník v tejto oblasti, pracujem skôr s financiami a ekonomickými vecami, ale mám pocit, že PSK nepôsobí aktívne ako zriaďovateľ v tomto procese. Verím, že riaditelia škôl by mali aktívne komunikovať s rodičmi a s podnikateľmi v regióne, aby nám zo škôl nevychádzali nezamestnaní. Racionalizácia škôl je podľa mňa umelé riešenie. Ak predsa škola nemá žiakov, nemôže sa uživiť, racionalizácia by teda mala nastávať sama od seba a nie pokynom PSK. Rodičia vedia, aké majú deti a mali by vytvárať tlak na školy a študijné odbory. Stredné školy musia byť spojené s univerzitami a priamo s trhom, riaditeľmi firiem. Práve toto tu nefunguje.

-Je kraj pripravený na stále rýchlejšie starnutie populácie? Aké riešenia navrhujete v oblasti zdravotníctva?-

Mám pocit, že VÚC sa vzdal úlohy zabezpečovať zdravotníctvo riešením, že predali časť akcií nemocníc súkromným investorom, čo nepovažujem za prvotne zlé, ale treba stavať aj nové zariadenia a rekonštruovať nemocnice, a to sa nedeje. PSK musí byť aktívnym zriaďovateľom nemocníc a nesmie sa vzdať úloh v zdravotníctve. Už teraz sú sociálne zariadenia preplnené a ľudia tam žijú v nedôstojných podmienkach. Nesmieme sa brániť vzniku nových zariadení aj súkromných. Rodičia tu zostávajú sami, lebo deti musia odchádzať za prácou. Ak dáme deťom prácu, postarajú sa o rodičov. Plne podporujem najmä opatrovateľské služby a mobilnú starostlivosť v domácom prostredí.

Pri tejto oblasti sa musím vyjadriť ešte k jednej veci, ktorá ma osobne veľmi trápi, a to je oblasť, ktorá spôsobuje sociálne pnutie. Je to pôsobenie nebankových subjektov a ich zneužívanie najmä sociálne slabších či dôchodcov. Nemali by pôsobiť na našom trhu a ja sám by som využil všetky moje právomoci ako predseda kraja na to, aby som tieto subjekty odstránil z nášho trhu. Toto je problém, ktorému sa nemôžeme vyhýbať len preto, že ho nemáme v kompetencii.

-Myslíte si, že kraj doteraz venoval dostatočnú pozornosť opravám ciest II. a III. triedy? Je cestná infraštruktúra v Prešovskom kraji dostatočne rozvinutá?-

Diaľnice sú pre tento kraj prvoradé, nikto tu nepríde podnikať, kým tu nebudeme mať cesty, plus regionálne letiská. Som za tunelový variant diaľničného obchvatu Prešova a aj Kuzmányho ulica je prínosom, no ak sa nebude riešiť severný obchvat, z Prešova sa stane lievik a nastane neriešiteľná situácia. Viem, že kraj má malé kompetencie v oblasti celoštátnych ciest, no chybu vidím v doterajšom vedení kraja. Keď má súčasný predseda PSK šéfa svojho úradu poslanca Smeru, a keď so silou, akú má táto strana, nevie presadiť cesty v našom kraji, potom predpokladám, že nie je vôľa vo vláde na riešenie problémov s cestami v našom kraji. No zásadným problémom je aj financovanie krajov a je potrebná zásadná zmena financovania samospráv. Nestačí, že kraj šetrí a vláda nie. Kraj by mal mať aj daňové právomoci, a to v oblasti dane z príjmov aj v oblasti sadzieb DPH, lebo vtedy by mal aj iné možnosti na riešenia rozvoja kraja a príchodu zamestnávateľov.

-Je propagácia kraja a rozvoj cestovného ruchu v PSK dostatočný?-

Myslím si, že propagácia kraja má medzery. Náš kraj má veľké dispozície na rozvoj. Cestovný ruch je však roztrieštený. Rozvinie sa iba vtedy, ak sa napríklad znížia daňové sadzby na služby v cestovnom ruchu, ak sa vyriešia problémy s tým, že propagujeme veci či miesta iba čiastkovo a nie ako komplexný výlet na východné Slovensko. Chýba tu ponuka siete zaujímavých miest a niekoľkodňových pobytov. Miesta ako Tatry, Spiš, Svidník a okolie či Bardejov by sa mohli spájať do siete výletov, tzv. balíčkov služieb. Ako to má vyzerať, je zrejmé napr. z propagácie Rakúska.