Bratislava 3. septembra (TASR/HSP/Foto:TASR)
Galko argumentoval výhodou možnosti vypovedať zmluvu
Minister obrany Martin Glváč (Smer-SD) zdedil po predchádzajúcom vedení ministerstva lepšiu abonentnú zmluvu, ako bola tá, ktorej platnosť sa skončila v roku 2011. Uviedol to exminister obrany Ľubomír Galko (SaS) na margo dnešných vyjadrení ministra obrany, že počas Galkovej éry na ministerstve dochádzalo k nesprávnemu prevádzkovaniu a servisu nadzvukových stíhačiek Mig-29.
“Martin Glváč zdedil po nás veľmi slušnú zmluvu s mnohými vylepšeniami a s mnohými výhodnejšími klauzulami a ustanoveniami oproti tomu, ako to bolo predtým,” povedal Galko. Za najdôležitejšie vylepšenie považuje možnosť vypovedať súčasnú zmluvu. “Martin Glváč má šancu, má príležitosť, keď tvrdí, že zmluva, o ktorej tvrdím, že je slušná na tie pomery, z ktorých sme vychádzali, tak ju môže bez problémov vypovedať a behom roka dohodnúť zmluvu novú,” ozrejmil exminister obrany.
Na otázku či sa za jeho éry rozobrali niektoré stroje na náhradné diely, ktorými sa mali zabezpečovať opravy a bojaschopnosť ostatných stíhačiek, povedal, že sa tak malo diať aj v minulosti. “To nie je otázka posledného roka ani dvoch rokov, ale to je otázka posledných 10 rokov,” zdôraznil Galko. Podľa neho je to dôsledok nevýhodných zmlúv. “Tu sa treba opýtať odborníkov z radov vojakov, ktorí pôsobili vo vzdušných silách, či sa to dialo a keď, tak v akej miere, akým spôsobom sa to robilo,” uviedol exminister.
Problémom podľa neho nebol ani počet letuschopných stíhačiek. “Podľa zmluvy, ktorá bola platná, malo byť letuschopných 75 percent stíhačiek,” uviedol Galko s tým, že pri jeho odchode z rezortu obrany presne toľko stíhačiek aj letuschopných bolo.
Ministerstvo obrany chce podať podnet na začatie trestného stíhania
Ako dnes uviedol minister obrany, bývalé vedenie ministerstva obrany pod vedením Galka malo znížiť bojaschopnosť armádnych lietadiel a ohroziť tým bezpečnosť krajiny. Rezort obrany mal dať vtedy súhlas na rozobratie niektorých strojov na náhradné diely, ktorými sa zabezpečovali opravy a bojaschopnosť ostatných stíhačiek. Údržba migov sa však mala vykonávať na základe tzv. abonentnej zmluvy, čo znamená, že ak má lietadlo poruchu, zmluvný partner ho opraví.
Podľa Glváča bývalé vedenie rezortu malo v roku 2011, teda v čase, keď končila Abonentná zmluva 1, prevziať 12 prevádzkyschopných lietadiel. Na tomto počte však vtedajšie vedenie ministerstva obrany netrvalo. Namiesto toho podpísalo novú Abonentnú zmluvu 2. Niektorým stíhačkám pritom chýbali motory, hlavné agregáty, bloky alebo aj podvozkové nohy. Ruská strana mala zabezpečiť dodanie náhradných dielov a následnú opravu. To sa ale nedialo. “Migy sa nepoužívali, ale na súčiastky sa rozoberali a takto kanibalizovali ďalšie lietadlá,” pripomenul Glváč. Ministerstvo obrany chce v tejto súvislosti podať podnet na začatie trestného stíhania.
zf