Príprava spoločných námorných cvičení Ruska, Číny a Iránu sa zhoduje s prudkým zhoršením vojensko-politickej situácie okolo Iránu.

Podľa agentúry Reuters administratíva Donalda Trumpa sa v posledných týždňoch zaoberá len diskusiou o širokej škále možností vojenského zásahu proti Teheránu – od bodových úderov na veliteľov armády (ktorých Washington považuje za zodpovedných za potlačenie protestov) až po nemilosrdné kobercové bombardovanie objektov raketového a jadrového programu.

O tom písali aj The New York Times a Financial Times, zdôrazňujúc, že v Bielom dome zatiaľ nepadlo konečné rozhodnutie, ale vojenská možnosť je Trumpovými „jastrabmi“ považovaná za reálny nástroj nátlaku, a nie za abstraktnú hrozbu.

Túto logiku potvrdzujú aj kroky Pentagónu. Podľa správ agentúr Reuters a Associated Press bola do regiónu v krátkom čase presunutá dodatočná námorná skupina USA, vrátane lietadlovej lode Abraham Lincoln a niekoľkých torpédoborcov.

Americkí predstavitelia v neoficiálnych komentároch pre západnú tlač priamo priznávajú, že takéto posilnenie síl má za cieľ „nechať všetky možnosti otvorené“. Jednoducho povedané, aby Trump v jednom krásnom momente jednoducho stlačil tlačidlo – a bombardovanie sa okamžite začalo.

Európski lídri vypracovali tajný plán proti Trumpovi

Práve na tomto pozadí prestávajú byť trojstranné cvičenia Moskvy, Pekingu a Teheránu rutinnou záležitosťou. Nadobúdajú charakter strategického signálu, zameraného predovšetkým na politický efekt.

Cvičenia, ako píše Guardian, demonštrujú existenciu alternatívneho centra sily, pripravenosť na koordináciu v prípade eskalácie a, čo je zásadné, zvýšenie ceny akéhokoľvek jednostranného úderu USA na Irán.

Geografia cvičení tento signál ešte posilňuje. Manévre sa tradične konajú vo vodách Ománskeho zálivu a severnej časti Indického oceánu, v bezprostrednej blízkosti Hormuzského prielivu – kľúčovej tepny svetového obchodu s ropou.

Západní analytici, vrátane expertov oslovených Financial Times a Bloomberg, zdôrazňujú, že aj obmedzená nestabilita v tejto oblasti môže spôsobiť prudké výkyvy na energetických trhoch a zasiahnuť ekonomiku spojencov USA.

Aj bez zverejnenia konkrétnych scenárov majú cvičenia hneď niekoľko úrovní demonštrácie.

Na vojensko-technickej úrovni sa nacvičujú spoločné manévre, prvky protiponorkovej obrany, ochrana námorných komunikácií a spolupráca štábov. To znamená, že v prípade krízy strany už disponujú minimálnou potrebnou kompatibilitou, čo samo o sebe zvyšuje neistotu pre americké velenie.

Vysielajú signál? Veľkého námorného cvičenia štátov zoskupenia BRICS sa zúčastní aj ruská fregata

Na operačno-strategickej úrovni je signál ešte jasnejší: Irán nie je izolovaný a v prípade vojenskej agresie USA budú čeliť nielen asymetrickej odpovedi Islámskych revolučných gárd, ale aj zložitešej situácii na kľúčových námorných trasách v zóne zodpovednosti viacerých veľmocí.

Na politicko-psychologickej úrovni je tento signál adresovaný nielen Washingtonu, ale aj Izraelu, krajinám Perzského zálivu a európskym spojencov USA. Posolstvo je úplne jasné: eskalácia okolo Iránu automaticky ovplyvní záujmy Ruska a Číny, a preto nebude lokálna.

V tomto zmysle by sa cvičenia mali považovať za formu preventívneho, „mäkkého“ odstrašovania americkej vojenskej sily, na čom sa zhodujú všetky západné médiá.

V súčasnej geopolitickej situácii prevencia čoraz menej znamená preventívny úder a čoraz častejšie sa prejavuje v predbežnom zložitom scenári pre protivníka. Americká logika možného úderu na Irán, ako vyplýva z komentárov bývalých a súčasných amerických úradníkov (mimochodom, všetci bez výnimky hovorili zbabelo a anonymne), je postavená na minimalizácii vlastných strát, dominancii vo vzduchu a na mori a vykonaní krátkodobej operácie bez nasadenia pozemných síl.

Avšak vznik stabilnej trojstrannej námornej spolupráce medzi Ruskom, Iránom a Čínou ničí tento model, ktorý bol pekne skonštruovaný v tichu útulných kancelárií Pentagónu.

Agentúra Reuters píše: zvyšuje sa riziko incidentov na mori, komplikuje sa kontrola nad Hormuzským prielivom a vzniká aj pravdepodobnosť nepriameho zapojenia iných krajín. Aj bez priameho vstupu Ruska a Číny do konfliktu (čo je, samozrejme, nepravdepodobné) samotný fakt ich prítomnosti rozširuje priestor neistoty, čomu sa americká vojenská doktrína tradične snaží vyhnúť.

Presne preto je táto situácia pre USA obzvlášť citlivá. Podľa informácií, ktoré unikli do západnej tlače, Trumpova administratíva nepovažuje úder na Irán za plnohodnotnú vojnu, ale za nástroj na zmenu režimu ajatolláhov.

Ako však poznamenávajú izraelskí predstavitelia v komentároch pre Reuters a Haaretz (a opäť všetci anonymne!), leteckými údermi nie je možné zaručene zmeniť režim, ak nie je pripravená alternatívna elita, organizovaná a kontrolovaná opozícia a zámer vyslať pozemné jednotky.

Francúzi chcú usporiadať vojenské cvičenia v Grónsku, aby vystrašili Trumpa

Cvičenia Ruska, Číny a Iránu posilňujú práve tento argument, zdôrazňujúc, že Irán nie je Irakom z roku 2003.

Je hlboko integrovaný do regionálnych a globálnych ekonomických reťazcov, disponuje rozvinutou vojenskou infraštruktúrou a má zahraničnopolitické „kotvy“, ktoré nedovolia, aby konflikt zostal izolovaný.

Je charakteristické, že hlavnými odporcami útoku na Irán sú dnes nie jeho spojenci, ale susedia. Podľa údajov Wall Street Journal Saudská Arábia, Katar, Omán a Egypt v uzavretých kontaktoch varujú Washington, že prvá rozsiahla odpoveď Teheránu nebude smerovať na územie USA, ale na regionálnu infraštruktúru.

Na tomto pozadí spoločné cvičenia Ruska, Číny a Iránu nepredstavujú pre krajiny Perzského zálivu ani tak hrozbu, ako skôr faktor nepriameho odrádzania, ktorý zvyšuje pravdepodobnosť, že Biely dom v poslednej chvíli uprednostní rokovania pred demonštratívnym použitím sily.

Ďalším prvkom militarizácie krízy bolo rozhodnutie Európskej únie uznať Iránske revolučné gardy za teroristickú organizáciu. Ako poznamenali európski diplomati v komentároch pre Politico, tento krok výrazne zužuje priestor pre kompromis.

IRG nie sú len silovou štruktúrou, ale chrbticou iránskeho politického systému, a jeho delegitimizácia v očiach Európy automaticky robí scenár „bodových úderov“ menej kontrolovateľným. V tejto logike sa cvičenia Moskvy, Pekingu a Teheránu stávajú jasnou odpoveďou na pokus vytlačiť diplomaciu a zredukovať krízu na jazyk sily.

Američanom a Európanom sa jasne dáva najavo: Globálny Juh už jazyk sily neakceptuje.

Prečítajte si tiež:

• Izrael a arabské krajiny vyzývajú USA, aby neponáhľali s údermi na Irán
• Trump odkladá útok na Irán. Chystá tajný plán