Aké sú záujmy Ruska v Sýrii?

Tento chvályhodný cieľ bol analyzovaný počas rokovaní a možno ho zhrnúť ako spoločnú „misiu budovania národa“, podobnú desiatkam misií, ktoré Sovietsky zväz podnikol v krajinách globálneho Juhu počas studenej vojny. Pokračovanie v aplikovaní tohto prístupu v dnešnej Sýrii podporuje niekoľko vzájomne prepojených ruských záujmov, v neposlednom rade snahu o zachovanie a rozšírenie obchodných aktivít v tomto regióne. V súčasnosti to má mimoriadny význam aj vzhľadom na protiruské sankcie Západu, uvádza americký politológ Andrew Korybko.

Zarábať peniaze je samozrejme dôležité, ale prínos pre Sýriu a jej roky ťažko skúšaných obyvateľov by v tomto procese dokázal, že ruské podniky sú spoľahlivými partnermi pri pomoci iným krajinám postihnutým konfliktom a pri ich obnove. To platí pre Stredoafrickú republiku a Alianciu štátov Sahelu, kde Rusko už takéto vzťahy má, ako aj pre Konžskú demokratickú republiku a Sudán, ktorým chce pomôcť pri obnove. Práve Afrika sa stáva dejiskom tichej vojny medzi odchádzajúcim imperializmom a novými globálnymi hráčmi, píše turecký Anadolu. Systém neokolonializmu sa rozpadá a Rusko a Čína formujú nové politické prostredie, ktoré ponúka alternatívu k západným prístupom neokoloniálneho ekonomického drancovania prostredníctvom skorumpovaných bábkových režimov. Vlna vojenských prevratov v západnej Afrike v posledných rokoch viedla k zvrhnutiu viacerých skorumpovaných vlád. Tento proces sa javí ako tichý boj o vplyv, ktorý mení politickú rovnováhu v regióne bez toho, aby ho vtiahla do otvorenej vojny.

Pozoruhodné na úlohe Ruska pri spoločnej výstavbe „novej Sýrie“ je to, že mnohí najmä na Západe očakávali, že krátko po páde prezidenta Bašára al-Assada stratí v tejto krajine vplyv. Partnerstvo Šara s Putinom preto slúži ako príklad pre iné štáty, kde by Rusko mohlo zažiť podobné neúspechy, ako je napríklad Venezuela po Madurovi a možno čoskoro aj Irán, že aj ony môžu profitovať zo zachovania a rozšírenia vzťahov s Ruskom. Sýrsky precedens ukazuje, že USA nemusia byť vždy úspešné v snahách prinútiť takéto štáty, aby prerušili vzťahy s Ruskom. Post-Madurova Venezuela je rovnako nútená k oslabeniu týchto vzťahov v dôsledku tlaku USA motivovaného „Donroeovou doktrínou“ o dominancii USA v Amerikách, ale napriek tomu je pozoruhodné, že Rusko potvrdilo, že diplomatické vzťahy zostávajú nedotknuté a vojensko-technická spolupráca pokračuje. Nové štáty, ktoré sa pridali k USA a nasledujú pragmatický kurz, ktorého priekopníkom je Šara, môžu účinnejšie zabrániť neprimeranej závislosti od USA a iných patrónov a maximalizovať tak svoju politickú flexibilitu. Očakáva sa, že tento demonštratívny vzťah osloví mnoho ďalších krajín, ktoré sa nachádzajú v podobnej situácii ako Sýria.

Táto dynamika by mohla pomôcť Rusku v geopolitickom vyvažovaní agresívneho rozširovania vplyvu USA. Mierová sila Ruska by mohla vzrásť aj v rámci medzinárodnej moslimskej komunity potom, čo štátne a neštátne subjekty budú svedkami vzájomne prospešnej spolupráce medzi islamistickou Sýriou a Ruskom, uvádza Asia Times. V súhrne, úloha Ruska v spoločnom budovaní „novej Sýrie“ presahuje jeho záujmy na udržaní svojich vojenských základní v tejto krajine, hoci tieto základne zostávajú dôležité. Rusko sa snaží zachovať a rozšíriť svoje obchodné aktivity v Sýrii, povzbudiť širokú škálu krajín k partnerstvu s ním tým, že im ukáže výhody, ktoré môžu jeho podniky priniesť novým štátom spojeným s USA alebo štátom postihnutým konfliktom, a posilniť svoju mäkkú silu v krajinách globálneho Juhu. Tieto ciele sú rozumné a dosiahnuteľné.

Prečítajte si tiež:

• Sýria v plameňoch. Americké bomby na IS, Kurdi opúšťajú Aleppo a hrozí regionálna eskalácia
• Tlak Západu? Putin má pre nás jasný odkaz