Energetická ombudsmanka: Toto je závažný problém. Europoslanec dostal 120 eur, bežní ľudia len pár drobných

Ombudsmanka už vtedy upozorňovala na to, že systém energopomoci nie je nastavený správne. Jednak je určený pre príliš veľkú skupinu ľudí a nie iba pre tých, ktorí pomoc skutočne potrebujú. Zároveň mu vyčítala, že vôbec neskúma celkový majetok, ale napríklad ani nehnuteľnosti, ktoré mnohí ľudia vlastnia v zahraničí a energopomoc tak dostávajú aj tí, ktorí ju naozaj vôbec nepotrebujú.

Aké sú skúsenosti a realita potom, ako ľuďom energošeky začali chodiť do schránok? S akými otázkami sa občania na OZ Energetický ombudsman najčastejšie obracajú? Je v poriadku, ak napríklad europoslanci dostávajú v rámci energopomoci aj 120 eur a beží ľudia častokrát iba drobné? Ako je možné, že enegopomoc na kúrenie a dodávku teplej vody dostali aj ľudia, ktorí bývajú v domoch a sú pripojení iba na odber elektriky? Čo môžu napríklad majitelia bytov spraviť hoc aj hneď, aby aspoň v prípade dodávky teplej vody neboli závislí od čoraz drahších centrálnych dodávok?

Dozviete sa vo videorozhovore s JUDr. Monikou Jankovičovou.

Rozprávali sme sa spolu približne pred dvoma týždňami, tesne predtým, ako ľudia začali v poštových schránkach nachádzať energošeky. Za tých niekoľko dní, odkedy im už pomoc od štátu prichádza, aké sú reakcie a s čím sa na vás najčastejšie obracajú?

V drvivej väčšine sa na nás obyvatelia obracajú s tým, že dostali málo. Doslova výsmešné sumy. Ale stretli sme sa aj s energopoukážkami, ktoré boli nadštandardne vysoké u osôb, ktoré sú majetkovo veľmi bonitné.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Na to, že takéto paradoxy vzniknú, sme Ministerstvo hospodárstva upozornili ešte koncom decembra 2025. Hovorila som o tom aj v rozhovore vo vašom štúdiu, myslím, že to bolo 14. januára.

Mnohí ľudia dostali 16 alebo 20 eur na štvrťrok. Naopak, napríklad europoslanec, ktorý má príjem z Bruselu vo výške niekoľko tisíc plus ďalšie príplatky, dostal na štvrťrok 120 eur. Aby sme zo štátneho rozpočtu rozhadzovali verejné zdroje takýmto spôsobom, je neprijateľné.

Boli aj prípady, keď sa na vás ľudia obrátili s tým, že energopoukážku nedostali vôbec, a pritom by na ňu mali mať nárok?

Áno, boli aj takí. Nasmerovali sme ich na kontaktné centrum, aby zistili, kde je problém a zistili pravú príčinu toho, prečo energopomoc nedostali. Či to je len nejaký technický problém, alebo im zle zarátali príjmy. Podotýkam, príjem sa skúma len na Slovensku, neskúma sa zo zahraničia. Neskúmajú sa ani majetky, či má niekto nehnuteľnosť v zahraničí. To je pri poskytovaní týchto peňazí zásadný problém.

Už v tom prvom našom rozhovore ste upozorňovali, že skupina ľudí, ktorým sa bude vyplácať energopomoc, je príliš veľká – 90%. Podľa vás by to malo byť niekde okolo 30%, teda len pre tých najchudobnejších, ktorí pomoc naozaj potrebujú. Taktiež ste upozorňovali, že sa neskúma majetnosť ľudí, pretože niekto síce môže mať nízky príjem alebo dôchodok, ale pritom má dostatok finančných prostriedkov na účte. Prípadne vlastní viacero nehnuteľností, ktoré prenajíma, a tým pádom má dostatočný príjem na to, aby si drahšie energie mohol zafinancovať aj sám. Spomínali ste, že sa na vás obracajú aj ľudia, ktorí energopomoc nedostali vôbec, a pritom si myslia, že by ju mať mali. Vieme odhadnúť, aká veľká je táto skupina?

Myslím si, že je to okolo 5 až 10 %, ale môžem sa mýliť, pretože úplné štatistiky nemám. Treba sa zamyslieť nad tým, či sú to ľudia, ktorí sú prihlásení trvalým pobytom na miestnom úrade, napríklad na obci.

Alebo ľudia, ktorí nevlastnia žiadnu nehnuteľnosť a tým pádom sú v prenájmoch. Nikto ich tam na trvalý pobyt neprihlási, ale napriek tomu platia nájomné, kde je zahrnutá aj energia. Alebo tí, ktorí z rôznych dôvodov vypadli zo siete, a nad tým sa tiež treba zamyslieť, prečo je to tak.

Prípadne v osadách – väčšinou sú obyvatelia prihlásení na trvalý pobyt na miestnom úrade alebo obci, lebo tie ich „domčeky“ nemožno považovať za obydlia, kde je možné nahlásiť si trvalý pobyt.

Myslím si, že energošeky, respektíve energetická pomoc, má byť nasmerovaná skutočne len pre tých ľudí, ktorí to najviac potrebujú, a je nemysliteľné, aby sa poskytovala majetným, bonitným domácnostiam.

Na sociálnych sieťach som zachytil aj zaujímavé prípady. Napríklad, človek žije v rodinnom dome a má iba elektrickú prípojku, vodu čerpá z vlastnej studne a všetko mu funguje na elektrinu – kúrenie, ohrev teplej vody… Napriek tomu energopomoc, ktorá má slúžiť práve na vykurovanie a dodávku teplej vody z centrálneho zdroja, od štátu dostal. Ako sa niečo také mohlo stať?

Tu mi napadajú len dve možnosti. Či v minulosti ten rodinný dom nebol napojený na centrálne kúrenie, že to bol rodinný dom, ktorý bol napríklad v nejakom areáli, a potom došlo k tomu, že sa jeho vlastník mohol od centrálneho zdroja tepla nejakým spôsobom odpojiť.

Sú aj iné kuriózne prípady, že takzvaní odpojení vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome taktiež majú právo na energošek, ak spĺňajú všetky zákonné podmienky. Aj napriek tomu, že neodoberajú teplo z centrálneho zdroja. Prišla novela, štvrtá v poradí, 16. januára, že aj títo ľudia majú na energošek nárok, a to aj v prípade, ak im ostatní vlastníci bytov odsúhlasili koeficient 0. To znamená, že sa od roku 2025 nemusia podieľať na nákladoch centrálneho zdroja tepla.

Takže takéto kuriozity existujú a hraničí to možno až s míňaním verejných zdrojov pre osoby, ktoré na to nemajú právny nárok.

Ľudia, ktorí sa na vás so záležitosťami týkajúcimi sa energopomoci obrátia, môžu očakávať aj nejakú formu právnej pomoci?

Áno. A ako som povedala už v predchádzajúcom rozhovore, ľuďom navrhujem – a umožňuje to zákon aj vyhláška – aby neboli závislí na centrálnom zdroji tepla a aby sa urýchlene odpájali. Jednak od centrálnych dodávok teplej vody, pretože v tomto prípade si môžu vybudovať vlastný ohrev v byte. Je to veľmi rýchle, elegantné riešenie, ktoré si môžu odsúhlasiť vlastníci bytov. A potom, postupne, sa vlastníci bytov môžu dohodnúť aj na odpojení od centrálnych zdrojov tepla, teda od vykurovania.

Toto je dobrá právna rada zadarmo a vlastníci bytov to môžu realizovať okamžite pri tej teplej vode. Okamžite. Pri vykurovaní je potrebná určitá príprava, ktorá môže trvať rok, rok a pol. Ale nech nikto neočakáva, že teplo dodávané z centrálneho zdroja bude ešte niekedy lacnejšie, k tomu už nedôjde.

My už nenakupujeme lacné zdroje energetiky. To znamená, že už nebudeme mať ani lacnejšiu teplú vodu, ani lacnejšie kúrenie, a preto by sa ľudia mali takýmto spôsobom začať organizovať a riešiť si tieto základné životné náklady sami.

Štát nám nevie zabezpečiť lacné energie, a preto sa domnievame, že predovšetkým vlastníci bytov a nebytových priestorov, by mali mať právo sa odpájať od drahých zdrojov tepla, ktoré je privádzané do ich bytových domov. Zatiaľ sú tie možnosti, čo sa týka vykurovania, dosť obmedzené.

Na záver ešte pár slov o občianskom združení Energetický ombudsman. Po našom prvom rozhovore vás vyrušili niektoré komentáre. Boli ste obviňovaní z toho, že ste pricucnutí na štátny rozpočet a chceli ste na to reagovať.

Áno, chcem upokojiť všetkých poslucháčov a divákov, že sme jedno z mála občianskych združení, ktoré roky pracuje zadarmo. Zo štátneho rozpočtu nedostávame ani cent a nie sme financovaní ani zo zahraničia. Pokiaľ vieme a máme možnosť, poskytujeme právne poradenstvo alebo riešime dokonca aj zastupovanie na súdoch. A je to všetko výslovne na podpore dobrovoľných darcov alebo sponzorstve, ale v žiadnom prípade nie zo štátneho rozpočtu alebo z rozpočtu Európskej únie.