EÚ sa musí stať „skutočnou federáciou“, aby sa vyhla deindustrializácii a úpadku

„Európa riskuje, že sa stane podriadenou, rozdelenou a deindustrializovanou,“ ak sa nezmení na „skutočnú federáciu,“ povedal bývalý taliansky premiér a prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi v pondelok v prejave na belgickej univerzite KU Leuven.

Podľa Draghiho „moc vyžaduje, aby sa Európa posunula od konfederácie k federácii,“ pretože globálny poriadok je „teraz nefunkčný“.

Vo svojom prejave, ktorý predniesol pri príležitosti udelenia čestného titulu univerzity, Draghi načrtol obraz zlyhania globálneho poriadku, pričom jeho úpadok pripisoval vstupu Číny do Svetovej obchodnej organizácie a začatiu obchodovania západných krajín so štátom, „ktorý má ambície stať sa samostatným pólom“.

To podľa neho pripravilo pôdu pre „politickú odozvu, ktorej teraz čelíme“ a nakoniec viedlo ku „svetu s menším objemom obchodu a slabšími pravidlami“ – bolestivému, ale nie ohrozujúcemu.

„Hrozbou je to, čo ho nahrádza“, povedal Draghi a poukázal na zmenu v Spojených štátoch. „Spojené štáty ukladajú clá na Európu, ohrozujú naše územné záujmy a po prvýkrát jasne dávajú najavo, že európsku politickú fragmentáciu považujú za prospešnú pre svoje záujmy.“

Na druhej strane, povedal, Čína naďalej kontroluje kľúčové uzly v globálnych dodávateľských reťazcoch a je ochotná túto výhodu využiť zaplavením trhov, zadržiavaním kľúčových vstupov a nútením ostatných znášať náklady svojich vlastných nerovnováh.

„Pragmatický federalizmus“

Vzhľadom na snahy USA spojiť partnerstvo s dominanciou a Čínu, ktorá udržuje svoj model rastu exportovaním svojich nákladov na ostatných, musí EÚ výrazne zmeniť svoju štruktúru, povedal Draghi a varoval, že „združenie malých krajín automaticky nevytvára silný blok“.

Argumentoval, že v oblastiach, kde sa Európa „federalizovala“ – obchod, hospodárska súťaž, jednotný trh, menová politika – je „rešpektovaná ako mocnosť a dokáže vyjednávať ako jeden celok“. Ako dôkaz poukázal na „úspešné“ obchodné dohody, ktoré sa nedávno vyrokovali s Indiou a Latinskou Amerikou.

„Tam, kde sme sa nezjednotili – v oblasti obrany, priemyselnej politiky, zahraničných vecí – s nami zaobchádzajú ako s voľným zoskupením stredne veľkých štátov, ktoré je možné rozdeliť a zaobchádzať s nimi podľa toho,“ povedal Draghi. „Skupina štátov, ktorá koordinuje, zostáva skupinou štátov – každý s právom veta, každý s vlastným uvažovaním, každý zraniteľný voči tomu, aby bol jeden po druhom vyradený,“ dodal.

Svoj návrh opísal ako „pragmatický federalizmus“, ktorý „prekonáva slepú uličku, v ktorej sa dnes nachádzame, bez toho, aby niekoho podriaďoval.“

„Členské štáty sa rozhodujú zapojiť dobrovoľne. Dvere zostávajú otvorené pre ostatných, ale nie pre tých, ktorí môžu ohroziť spoločný cieľ. Nemusíme obetovať naše hodnoty, aby sme dosiahli moc,“ povedal Draghi a ako „najúspešnejší príklad“ spomenul euro, ku ktorému sa niektoré krajiny EÚ pripojili hneď a iné neskôr.

„Zo všetkých, ktorí sa teraz ocitli medzi USA a Čínou, len Európania majú možnosť stať sa skutočnou mocnosťou. Musíme sa teda rozhodnúť: Zostaneme len veľkým trhom, podliehajúcim prioritám iných? Alebo podnikneme kroky potrebné na to, aby sme sa stali jednou mocnosťou?“ uviedol.

„Európa, ktorá nedokáže brániť svoje záujmy, si svoje hodnoty dlho neudrží,“ dodal.

Prečítajte si tiež:

• Útok na NATO, EÚ aj útok na britskú korunu
• Obchodná dohoda Európskej únie a Indie podporí rast českej ekonomiky nad priemer Únie
• Rastúce euro predstavuje pre Európsku centrálnu banku nový problém