Malé štáty, a Slovensko bezo sporu malým štátom je, sú bytostne odkázané na stabilné medzinárodné prostredia, v ktorom sa v nevyhnutnej miere uplatňuje medzinárodné právo. Nestabilné medzinárodné prostredia už svojou podstatou ohrozuje existenciu, suverenitu, stabilitu a územnú celistvosť malého štátu. Ak sú spochybnené existenčné záujmy štátu, nedotýka sa to výlučne politickej elity, ale všetkých jeho občanov. Preto by si predovšetkým občania mali uvedomiť, že podrývanie stability politického systému vo vnútri štátu v nestabilnom medzinárodnom prostredí je ohrozovaním existencie každého jedného z nich. Vnášanie nepokoja do spoločnosti (v slovenskom prípade napr. otváranie otázky Benešových dekrétov) je ohrozením nie niektorej časti politického spektra, ale celej spoločnosti, teda každého jedného občana štátu.

Dnes už ani slepý nemôže nevidieť, že doterajší bezpečnostný systém, ktorý zaisťoval bezpečnosť aj malým štátom, ak nie je v troskách, tak sa minimálne rozpadá. A v takejto situácii je potrebné to, čo by som nazval jasnozrivá politika.

Prvým predpokladom jasnozrivej politiky v nestabilnom prostredí je nevytvárať si nepriateľov a mať čo najviac priateľov. Z tohto pohľadu by človek, ktorému skutočne záleží na vlastnej bezpečnosti, mal hodnotiť aj svojich politikov. Politici, ktorí generujú na medzinárodnej scéne nepriateľov vlastnej krajine a nezabezpečujú jej čo najviac priateľov, sú v dnešných časoch priamym ohrozením každého jedného občana.

Slovensko nepotrebuje nepriateľov, Slovensko potrebuje priateľov. Preto som sa v rokoch 2018 – 2019 dostal do ostrého sporu s vtedajším štátnym tajomníkom I. Korčokom pri príprave Bezpečnostnej stratégie SR, keďže on do nej chcel zaradiť Rusko ako nepriateľský štát. Preto ani BS SR nebola v parlamente prijatá. Rovnako sme vtedy odmietli bezpečnostnú dohodu s USA, pretože svojimi právnymi dôsledkami bola horšia ako preklínaná Ochranná zmluva medzi Slovenským štátom a Nemeckou ríšou z roku 1939. Umožňovala totiž ozbrojeným silám USA urobiť si z našej krajiny doslova korzo, kam môžu kedykoľvek prísť bez toho, aby sa museli opýtať zodpovedných slovenských orgánov, či môžu.

K jasnozrivosti patrí aj schopnosť predvídať ďalší vývin a v každej situácii nechávať otvorené dvierka k alternatívnym riešeniam. Jasnozrivosť určite nepatrí k vlastnostiam I. Korčoka, ktorý po tom ako sa stal ministrom zahraničných vecí sa bez ohľadu na V4 a EÚ vrhol strmhlav do náručia Washingtonu bez toho, aby rozmýšľal o alternatívach. Dnes keď Biely otec z Washingtonu s ružovým prelivom otočil o stoosemdesiat stupňov, poskakuje  ako splašené žriebä a súka zo seba jeden nezmysel za druhým. Na ňom a na prezidentke Čaputovej však zostane biľag, že vyrobili v BS SR Slovensku nepriateľa v podobe svetovej jadrovej mocnosti a druhej mocnosti vydali územie Slovenska na akékoľvek operácie, napr. aj na okupáciu Grónska. Keď si pán Bieleho domu zmyslí, že na Grónsko pôjdu americkí vojaci cez Slovensko, niet takej sily vďaka Korčokovi a Čaputovej, ktorá by im to zabránila.

Na záver trochu pobavenia. O jasnozrivosti ľudí ako Gröhling, Hlina, Kolíková, Krúpa a najmä Dostál jasne svedčí ich nedávna aktivita, návrh, aby sa členstvo v EÚ a NATO zakotvilo v Ústave. Odhliadnuc od toho, že EÚ je petrifikovaná Ústavou SR ich nápad začleniť tam aj NATO v dnešnej situácii vypadá ako dobrý vtip. Ako povedal básnik, mesiac ani trikrát neomladol a ich návrh by sa skôr uplatnil v humoristickom časopise ako na reálnej politickej scéne. Ale táto „jasnozrivosť” je typická nielen pre SAS.

Anton Hrnko