Opatrne! Dôsledky migrácie môžu viesť až k občianskej vojne

Slovenská republika za súčasného vedenia odmieta úplnú a bezpodmienečnú. Jedna či druhá vláda už predsa otvorila brány utečencom z Ukrajiny, teda solidárni sme – k našim susedom z rovnakého civilizačného rámca. Či už povolením vstupu a zotrvania u nás, alebo aj finančnou a materiálnou podporou. (Aj to si dovolím subjektívne dodať, že nemám dojem, že by naše bezpečnostné zložky mali kompletný a podrobný prehľad o všetkých osobách cudzieho pôvodu, aké sa nám tu pohybujú – máme azda stopercentne fungujúci, povinný registračný systém?)

O tom, čo sa deje so štátmi, ktoré pustili do svojich ulíc občanov z iných kontinentov bez riadnej registrácie či oficiálneho poskytnutia azylu, sa môžeme pravidelne dopočuť zo svetových správ – a nie sú to veselé príbehy; hlavne pokiaľ ide o kriminálne aktivity a ich dopad na domáce obyvateľstvo…

Oddeliť zrno od pliev?

Nebudem vymenúvať všetky tie individuálne prípady, keď došlo k útoku nelegálnym migrantom voči domácim. Či už nožom v metre, alebo autom, ktoré na ulici vpálilo do davu. Alebo môžeme hovoriť o tom, či sa ľudia v západných metropolách cítia vonku bezpečne aj po zotmení. Politici sa obhajujú tým, že tieto mestá majú spoločenskú „diverzitu” a sú „inkluzívne”, čo znie na prvé počutie ušľachtilo, no reálne tým vyjadrujú, že „pozrite, máme tu zrno aj plevy, no čo už”…

Preto v zámorí uvítali voliči Donalda Trumpa iniciatívu smerujúcu k nastoleniu poriadku v smere vymáhania imigračných zákonov. Čo si „neodchytili” na hraniciach, musia teraz úrady pracne vypátrať vo vnútrozemí – za veľkých protestov zo strany radikálnej ľavice, anarchistov, a podporovateľov Demokratov, ktorí už si robia z tejto federálnej akcie politickú kampaň, keď vyžadujú zásadné reformy. Avšak nie v oblasti imigračnej politiky, lež vo veci transformácie úradu ICE.

Už len Bratislava a Budapešť?

V európskom migračnom marazme ostávajú bezpečné predovšetkým mestá ako Bratislava alebo Budapešť – na vianočné trhy vo Viedni by som už moje dcéry nepúšťal.

U nás ani u našich južných susedov neboli bezprizorne otvorené náruče prílevu neznámych cudzincov. Pritom uznávam, že je hrôzostrašné, keď niekto musí utekať pred vojnou – kiež by sme mu vedeli pomôcť! Otázka znie, ako mu pomôcť primerane, teda tak, aby to neohrozilo našu vlastnú existenciu. (Tiež je otázne či vôbec úrady majú kapacitu v každom jednom prípade overiť pravdivosť príčin, ktoré žiadateľ o azyl uvádza)

Podstatný je potom dopad prítomnosti takých osôb na život v krajine, kde sa usadia. Len pre zaujímavosť, skúste si pozrieť zoznam nelegálnych migrantov zadržaných agentmi ICE .

Takže si položme otázku: Môžeme si dovoliť ušľachtilo púšťať si do nášho sveta všetkých utečencov bez ohľadu na to, ako môže ich prítomnosť ohroziť naše vlastné životy? Pýtať by sa to mala predovšetkým opozícia, ktorá je v tomto smere otvorenejšia, všakáno?

Ľudský život jednotlivca a komunity ako celku

Ešte stručná úvaha na margo udalostí, ktoré sa odohrali v súvislosti s prácou amerických agentov z imigračného: Osoby vykonávajúce obštrukcie proti legálnemu zásahu či prebiehajúcej operácii silových zložiek sú v mene ochrany zásahovej jednotky (a okolitých civilistov) považované apriori za potenciálnu hrozbu. Ak neuposlúchnu výzvu na ukončenie svojho konania (a dôjde aj k forme fyzického kontaktu), silové zložky budú automaticky predpokladať najhorší možný scenár a podľa toho konať – s použitím donucovacích prostriedkov, aké v danej situácii vyhodnotia ako primerané. Miestami to potom na záberoch vyzerá , akoby sa tam už schyľovalo k občianskej vojne…

Samozrejme, každý jeden ľudský život je najvyššia hodnota a treba ho za každých okolností chrániť. Zároveň rozumiem, že muži zákona sú vonku na to, aby sa starali o bezpečnosť verejnosti nielen ako jednotlivcov, ale aj celku, a zároveň prišli večer domov živí a zdraví.
A čo teda ďalej? Ostáva nám modlitba za duše zosnulých a nádej, že tragédie posledných dní a týždňov sa nebudú opakovať. Ani v USA, ani v Európe, ani na Slovensku, ani nikde vo svete.

To všetko dokopy zrátané a podčiarknuté však neznamená, že kto je v otázke prijímania cudzích štátnych príslušníkov obozretný, je automaticky „extrémista” – ako sa vás budú snažiť presvedčiť niektorí radikálnejší opozičníci…