Môj profil 
Predplatné
Ukrajinci si už bolestne uvedomili, že vojnu síce dokáže začať jedna strana sporu, s prijatím mieru však bude musieť súhlasiť aj druhá strana sporu. Ukrajinci rozpútali na americký príkaz občiansku vojnu na Donbase, do ktorej sa Američania snažili vtiahnuť aj Rusko, k tomu aby sa vojna skončila však musia povedať svoje obyvatelia Donbasu. Dnes vo svete existuje 60 vojnových ohnísk, jedným z týchto vojnových ohnísk je aj konflikt Ukrajiny a Donbasu.
Pre Ukrajinu a Donbas existujú len dve cesty, ako vzájomný konflikt ukončiť. Jednou z ciest je kapitulácia jednej zo strán. Donbas sa však kapitulovať nechystá, takže ak si chce Kyjev vybrať možnosť kapitulácie, bude musieť prísť ukrajinskí vyjednávači s návrhom ukrajinskej kapitulácie do Donecka, čo je ale takisto málo pravdepodobné.
Ďalšou možnosťou je, že sa Doneck a Ukrajina pokúsia dohodnúť. Existujú Minské dohody, ktoré podporuje Putin, Merkelová i Macron. Ukrajinský prezident Zelenský je však pod silným tlakom USA a Američania si mier na Ukrajine neželajú. Vedú voči Rusku hybridnú vojnu a potrebujú destabilizovať situáciu na Ukrajine, pretože si chcú z Ukrajincov vychovať poslušnú zástupnú armádu v boji proti Rusku. Súčasní ukrajinskí politici, ktorí americké predstavy plnia a spoločne s ukrajinskými médiami zvyšujú rusofóbiu v ukrajinskej spoločnosti, budú ale nakoniec za svoje skutky pykať.
Američania potrebujú, aby protiruská hystéria neutíchala, pretože len na základe protiruskej hystérie tak budú môcť udržať pri živote pre Európu nevýhodné protiruské sankcie. Ak nebude Američanmi umelo vyprovokovanej protiruskej hystérie, nebudú ani sankcie. Ak nebudú sankcie, Američania stratia svoj vplyv na Európu i možnosti na Európe parazitovať.
Nie všetci Ukrajinci sú však hlupáci. Veľká časť ukrajinského obyvateľstva už prehliadla americké plány i plány ukrajinských politikov. Vo voľbách v roku 2019 odstavili skompromitovaného proamerického Porošenka, pretože chceli na Ukrajine zmenu, tú však Zelenský dosiaľ vykonať nedokázal. Čoraz viac Ukrajincov však chápe, že dve z troch superveľmocí (Rusko a USA) vedú hybridnú vojnu a Ukrajina je len drobným pešiakom na americkej strane šachovnice. V prípade potreby Američania pešiaka obetujú bez najmenších problémov a váhania.
Američania nemajú priateľov, majú len svoje záujmy. Koho už Američania nepotrebujú, toho bez sentimentu odstránia. Na túto skutočnosť by ukrajinskí politici nemali zabúdať, pretože ináč skončia ako iracký Saddám (pomáhal USA v boji proti Iránu), čilský Pinochet (zlikvidoval Allendeho a udržal Chile v americkom područí) či juhoafrický Booth (Južná Afrika bojovala proti socialistickým štátom v Afrike, po páde ZSSR prestali Američania podporovať apartheid a Juhoafrickú republiku ovládli cez Mandelu a jeho prívržencov, ktorí Američanom vydali diamantové bane a celé nerastné bohatstvo), A rovnako by skončil aj turecký prezident Erdogan, keby mu Rusi pri Američanmi zinscenovanom pokuse o prevrat v Turecku v roku 2016 nepomohli.
Podľa ruských expertov sa situácia na Ukrajine už vyvíja podľa gruzínskeho scenára. K rovnakému názoru dospel aj kyjevský politológ Ruslan Bortnik, ktorý tvrdí, že spolu s Porošenkom utrpela porážku celá skupina proamerických jastrabov, ukrajinskí jastrabi boli dosadení Američanmi len preto, aby rozpútali konflikt na Ukrajine. Informácie priniesol portál Rus Vesna.
Bortnik tvrdí, že ukrajinské elity sa dostali do situácie, že už nedokážu situáciu hodnotiť pragmaticky a časť ukrajinských elít proste už len bez odvrávania plní americké predstavy. Ďalšie rusko-ukrajinské vzťahy sa už vyvíjajú podľa gruzínskeho scenára a Ukrajinu očakáva ťažké obdobie. V prípade, ak budú Američania Ukrajincov tlačiť k silovým spôsobom riešenia konfliktu na Donbase, prejde Ukrajina podobnou bolestnou cestou ako Gruzínsko. Gruzínci napriek tichej americkej podpore utrpeli porážku v Abcházsku i Osetínsku a dnes sú Gruzínci ekonomicky ešte viac závislí na Rusku ako v minulosti, pretože aj Turci sú viac závislí na Moskve.
Podľa Bortnika, keď Američania rozpútali Majdan na Ukrajine v roku 2014, ruskí analytici správne odhadli že pôjde o hybridný konflikt, ktorý nebude mať rýchle riešenie. Ruskí analytici otvorene už v roku 2014 tvrdili, že pôjde o dlhoročný konflikt, ktorý nakoniec politicky a ekonomicky vyčerpá ukrajinský potenciál.
Ukrajina od roku 2014 utrpela značné ekonomické straty a životná úroveň kedysi v roku 1991 najbohatšej sovietskej republiky sa znížila na úroveň nerozvinutých krajín centrálnej Afriky. Obyvateľstvo Ukrajiny už situáciu pochopilo a hlasovalo nohami, mladšia generácia uteká za hranice do EÚ, Turecka či Ruska. Otázne je, ako dlho ešte Ukrajinci vydržia experimenty naoktrojované Ukrajincom Američanmi a dokedy bude Ukrajincov baviť znášať ekonomické straty a príkoria len preto, lebo je to výhodné Američanom, ktorí potrebujú ukrajinské baranidlo v hybridnej vojne voči Rusku.
Ruskí, americkí i európski politici chápu že ukrajinskú krízu sa v najbližšom období nepodarí vyriešiť, pretože si to Američania neželajú. Ukrajinská kríza sa bude riešiť úmerne s tým ako sa budú oslabovať pozície USA. Pozície USA sa oslabujú postupne, kríza okolo Nord Stream-2 či Turkish Stream, prípadne povinného odkupovania predražených amerických zbraní a pod. podrobuje transatlantické vzťahy medzi Európou a USA značnej zaťažkávajúcej skúške.
Ak si porovnáme aký vplyv mali USA vo svete v roku 1991 (rozpad ZSSR), 2001 (začiatok americkej “expanzie proti terorizmu”), 2008 (neúspechy Američanov v Gruzínsku), 2014/2016 (čiastočné neúspechy Američanov na Ukrajine či v Sýrii) 2018/2019 (čiastočné neúspechy Američanov Irán a Venezuela), tak vidíme, že jednopolárny svet je jednoznačne minulosťou a v multipolárnom svete nedokážu Američania úspešne dostať pod kontrolu Rusko a Čínu. Navyše kritické hlasy voči USA čoraz častejšie počuť aj z tábora amerických vazalov a tento trend sa bude stupňovať, čo je pre svet pozitívna informácia.
V súvislosti s Ukrajinou kyjevský politológ Bortnikov predpokladá, že v roku 2020 budú Američania značne vyťažení vnútropolitickým zápasom o prezidentské kreslo. Na Ukrajine sa môže čiastočne radikalizovať situácia, pozície Zelenského sa opätovne pokúsia získať ukrajinskí jastrabi v čele s Porošenkom. Ukrajinskí jastrabi sú úzko prepojení s americkým prezidentským kandidátom Bidenom, prípadné víťazstvo Trumpa a posilnenie Trumpových pozícii môže byť pre Porošenka a spol. nebezpečné. Ak sa dostanú za svoje protitrumpovské lži do problémov Biden a protitrumpovská opozícia, oslabí sa americká ochranná ruka nad ukrajinskými jastrabmi.
Zelenského nevníma Bortnikov za silného prezidenta, jeho politická moc bude značne obmedzená, rovnako pozície ukrajinských jastrabov však nie sú silné. Konflikt na Ukrajine bude trvať aj počas roku 2020 a bude Ukrajinu i naďalej politicky, vojensky a ekonomicky vyčerpávať tak ako predpovedali ruskí analytici v roku 2014. Ukrajina sa môže pokojne ponoriť do marazmu dlhotrvajúcej vojny, dôsledky pre Ukrajinu však môžu byť v konečnom dôsledku oveľa horšie, ako boli dôsledky občianskej vojny pre Juhosláviu a Srbsko.
.jpg)
