Kurilovská: Opakovanie konania pri výmene sudcu má svoj význam

Bratislava 6. januára 2019 (SITA/HSP/Foto:SITA-Ľudovít Vaniher)

Jednou zo základných zásad trestného konania, ktorá platí pre konanie pred súdom je zásada bezprostrednosti a s ňou súvisí zásada ústnosti, ktoré hovoria o tom, že všetky dôkazy sa na súde musia vykonať bezprostredne priamo pred sudcami a tí musia prihliadať priamo na dôkazy, ktoré boli priamo, bezprostredne a ústne pred nimi vykonané

Pre agentúru SITA to povedala rektorka Akadémie Policajného zboru a odborníčka na trestné právo Lucia Kurilovská.

Odpovedala tak na otázku, či je potrebné, aby pri odchode sudcu do dôchodku, prípadne pri úmrtí člena senátu, ak obžalovaný nedá súhlas na ďalšie konanie, sa muselo celé konanie pred súdom opakovať. Príkladom je napríklad aktuálny odchod do dôchodku jedného zo sudcov z Okresného súdu Bratislava I, pričom podľa medializovaných informácii má desiatky nevybavených vecí. Kurilovská v tejto súvislosti zdôraznila, že donedávna nebol inštitút súhlasu obžalovaného v pokračovaní konania vôbec, a tak sa pri akejkoľvek zmene v senáte trestná vec prejednávala automaticky odznova.

Keď dôjde k zmene sudcu, nový sudca podľa Kurilovskej nevnímal dôkazy prezentované predtým, tým pádom by prišlo k porušeniu základných zásad konania. Možnosť obžalovaného odsúhlasiť pokračovanie v konaní tak vníma ako určitý pokrok. Zároveň pripomenula, že v konaní pred súdom je možné ustanoviť náhradného sudcu alebo prísediaceho. Tí sú prítomní na pojednávaní, vnímajú vykonané dôkazy, ale v prípade, že nenahradia niektorého z členov senátu vo veci nerozhodujú. „Ide tu aj o dodržanie určitých práv obžalovaného,“ povedala s tým, že zo zákona majú obžalovaní právo na zákonného sudcu, ktorý sa s prípadom oboznámil.

Kurilovská si v tejto súvislosti nemyslí, že sudcom vo vyššom veku by malo byť od určitého momentu zastavené prideľovanie nových prípadov. „Otázka je, či by to nebola určitá diskriminácia voči sudcom,“ povedala s tým, že sa nedá odhadnúť, ako dlho budú rôzne veci prejednávané. Taktiež by to podľa nej mohlo mať za následok viac práce pri iných sudcov. „Skôr možno viac apelovať na sudcov, aby sa skutočne snažili konať vo veciach tak, aby boli rýchlo bez prieťahov skončené,“ povedala s tým, že problémom sú v tejto oblasti aj sudcovia, ktorí vo veciach dlhodobo nekonajú. Podľa Kurilovskej sa však zlepšilo fungovanie disciplinárnych senátov, ktoré sa touto problematikou zaoberajú. „Je to možno aj taký meč nad sudcami, že vedia o možnosti disciplinárneho stíhania, budú sa musieť obhajovať a preukazovať, prečo určité pojednávania trvajú tak dlho,“ dodala.