Môj profil 
Predplatné
Bratislava 28. júna (TASR) – Slovenský ľudový umelecký kolektív (SĽUK) dnes popoludní pripravil podujatie s názvom SĽUK pre 3. tisícročie – vízie a realizácie. Na spoločenskom stretnutí s umeleckým programom a multimediálnou prezentáciou dokumentoval svoju prácu a predstavu smerovania súboru nielen ako umeleckého telesa, ale aj ako významnej kultúrno-spoločenskej inštitúcie.
„SĽUK a jeho poslanie môžeme vnímať v troch polohách, ako umelecké teleso, ako umeleckú scénu a ako kultúrno-spoločenskú inštitúciu. Aj folklór na scéne je dnes umením, SĽUK ako umelecké teleso chce reflektovať nové potreby umenia, chce sa zaoberať presahom k iným žánrom. Jedným z našich zámerov je vytvorenie inkubátora mladých umelcov, aby sa tu realizovali scénografi, choreografi, filmári, kostýmoví výtvarníci aj grafickí dizajnéri. Súčasťou SĽUKu je od mája 2010 aj Koordinačné centrum pre tradičnú a ľudovú kultúru,“ povedal v úvode prezentácie jeho riaditeľ Juraj Hamar.
Súčasťou multimediálneho podvečera boli témy tradičnej kultúry, jej dokumentovania a sprístupňovania, perspektíva folklóru na scéne, identita a rozmanitosť z pohľadu mladej generácie, vzťah školstva k tradičnej kultúre, pokus o novú tvár a nový tvar súboru Back to Benka. Zároveň súbor prezentoval projekty spolupráce s Katedrou architektúry Stavebnej fakulty STU, Katedrou vizuálnej komunikácie VŠVU a Katedrou fotografie a nových médií VŠVU. Súčasťou multimediálnej prezentácie bol umelecký program, v ktorom účinkoval SĽUK a malí muzikanti z Terchovej.
Koordinačné centrum tradičnej ľudovej kultúry pri SĽUKu prezentovalo elektronickú encyklopédiu tradičnej ľudovej kultúry s názvom „Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom“. Prístup do encyklopédie je priamo zo stránky SĽUKu alebo na webe ludovakultura.sk.
„Bude čoraz ťažšie udržať tradičnú kultúru v jej autentickej podobe, prežívať môže vo vidieckych oblastiach a medzi staršími ľuďmi, o to dôležitejšie je vychovať mladých ľudí k tomu, aby pestovali tradičnú kultúru, či už v podobe folklórnych súborov, ale aj tradičných remesiel. Toto štát musí podporovať, lebo naša kultúra z tohto vyrastá, je to jeden z koreňov a to je tá tradičná kultúra,“ uviedol pre TASR minister kultúry Marek Maďarič.
Slovenský ľudový umelecký kolektív vznikol v roku 1949. Prvý program vytvorili umelecký vedúci Pavol Tonkovič, hudobný skladateľ Alexander Moyzes, choreograf Štefan Tóth, dirigent Milan Novák, zbormajster Vojtech Adamec a návrhárka krojov Irena Tonkovičová. Najvýznamnejšou osobnosťou v histórii telesa je choreograf Juraj Kubánka, ktorý pre SĽUK vytvoril takmer 120 tancov.
Od roku 1950 sídli vo vlastných priestoroch v Bratislave – Rusovciach. Do roku 2000 mal tanečný súbor, spevácky zbor a orchester. Od tohto obdobia tvoria SĽUK tanečný súbor a malý ľudový orchester. Najmä v prvých rokoch vyhľadával interpretačné talenty z vidieckeho i mestského prostredia. V jeho radoch pôsobili také osobnosti ako Rinaldo Oláh, Ján Berky, bratia Ševčíkovci, Antalíkovci či Heda Melicherová.
Programy SĽUKu sa zameriavajú na cieľové skupiny od priaznivcov autentického folklóru až po generácie vyznávačov scénických šou programov, vychádzajú z autentických podôb slovenského ľudového umenia. Dnes tento súbor prezentuje viac ako 60 rokov tradície, 10.000 predstavení, ktoré videlo 30 miliónov divákov v 60 krajinách sveta.
.JPG)
