Môj profil 
Predplatné
Bratislava 8. júna (TASR) – Spoznal som ho nielen ako sochára, ale ako nesmierne obetavého a statočného človeka, ktorý v živote mnohým ľuďom pomáhal, povedal v rozhovore pre TASR o významnom košickom sochárovi Jánovi Mathém občiansky aktivista Pavol Demeš. S významným košickým umelcom, ktorý zomrel 5. júna, sa zoznámil vlani na jeseň. "30. septembra som navštívil jeho ateliér, spoznal som sa s majstrom a jeho pani manželkou doktorkou Mathé, strávil som s nimi u nich doma niekoľko hodín. Bol som fascinovaný jeho tvorbou, ktorú som dovtedy bližšie nepoznal," zaspomínal si Pavol Demeš a ďalej vysvetlil okolnosti zoznámenia sa s akademickým sochárom, ktorý by budúci týždeň 14. júna oslávil 90. narodeniny.
"Pani Mathé sa snažila s viacerými ľuďmi hovoriť o zámere, ktorý s manželom mali, aby sa ateliér aj s celou zbierkou sôch, literatúry, ktorú pán Mathé za celý život zozbieral, aby sa to stalo súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva, aby sa to nejakým spôsobom možno dostalo pod slovenskú galériu," ozrejmil s tým, že významný sochár nemal "reflex promotovať sa". "Až som bol mierne zahanbený, že sa o ňom v Bratislave, vôbec medzi umeleckými kruhmi, dostatočne nevie, pričom šlo o skutočne špičkového sochára. Aj svoje výstavy mal takmer na sklonku svojho tvorivého života."
V súvislosti so zosnulým majstrom Demeš ďalej upozornil na monografiu Ján Mathé – hľadač dobra. "Je takým zhrnutím jeho tvorby, je to veľmi pekná publikácia. Okrem toho, že zachytáva jeho sochárske diela, je tam o ňom vypovedaný aj veľmi pekný príbeh od pána Radislava Matuštíka."
Ako ďalej uviedol Demeš, Ján Mathé mal nesmierne pútavý a dramatický život. Počas druhej svetovej vojny bol na fronte, bol veľmi ťažko zranený, prežil to, vrátil sa, stále túžil žiť na Slovensku a špeciálne v Košiciach, kde vyrástol a tvoril veci, ktoré neboli pod vplyvom ideológie. "Po zmene režimu netvoril monumentálne socialisticko-realistické veci, ale venoval sa stále tvorbe, ktorá vychádzala z jeho hľadania súvislostí, estetiky, dobra. Pomáhali mu jeho priatelia, ktorí vedeli, že on sa neodkloní a nebude tvoriť na zákazky veci, ktoré mnohí iní sochári začali tvoriť, aby sa vôbec uživili," priblížil s tým, že Ján Mathé zvládol bravúrne všetky materiály. Robil sochy z kameňa, z bronzu, z dreva.
Demeš ďalej poukázal na zaujímavý vzťah, ktorý vznikol medzi majstrom a jeho manželkou Evou. "Málokedy som videl taký manželský tandem, ako sú oni. S akou úctou a láskou celý život prežili. Pani Eva ho podporovala v celom jeho snažení, v čestnosti a originalite," poznamenal s tým, že zohratý manželský pár nerozdelila ani vážna autonehoda v roku 1967. "Takmer sa zabili, pán Mathé prežil klinickú smrť. Manželka, keďže je lekárka, tak ho doslova vypiplala, vrátil sa opäť do tvorivého života a po nehode, ktorú takmer neprežil, vytvoril azda tie najlepšie vrcholné diela."
Ján Mathé patrí podľa Demeša medzi neuveriteľne nedocenených ľudí, ktorí však mali zásadní vplyv na mnohé veci, ktoré sa udiali na Slovensku a viedli až k tomu, že žijeme slobodný život. "Prežil vojny, komplikované životné situácie, režimy, zostal stále verný sebe a zanechal po sebe dielo, ktoré ďaleko presahuje hranice Slovenska," konštatoval občiansky aktivista, podľa ktorého by mala nielen umelecká obec v prípade Jána Mathého urobiť viac, aby sa o jeho tvorbe verejnosť dozvedela. "Bolo by ideálne, ak by sa ten zámysel a veľkorysosť manželov Mathéovcov zrealizovala, žeby sa z toho domu, ateliéru stalo čosi, čo je súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska. Košice budú budúci rok hlavné mesto kultúry Európy. Myslím si, že ktokoľvek z Európy alebo zo sveta príde navštíviť Košice, ak navštívi ateliér Jána Mathého, bude určite zasiahnutí podobne, ako som bol zasiahnutý ja."
.JPG)
.jpg)
