Irán zároveň varoval, že dôsledky vojny zasiahnu celý svet bez ohľadu na región či ekonomickú silu krajín. Minister zahraničných vecí Abbás Arakčí upozornil, že globálna vlna následkov sa len začína. Napätie v Spojených štátoch podčiarkla aj rezignácia šéfa Národného protiteroristického centra Josepha Kenta, ktorý odmietol podporovať pokračovanie vojny.

Izrael medzitým pokračuje v operáciách proti iránskym spojencom. Armáda vyzvala na evakuáciu obyvateľov viacerých obcí na juhu Libanonu pred plánovanými útokmi na hnutie Hizballáh. Údery zasiahli aj centrum Bejrútu, kde podľa libanonských úradov zahynulo najmenej šesť ľudí a desiatky ďalších utrpeli zranenia. Pri ďalších útokoch v južnom Libanone prišli o život aj traja vojaci.

Iránske raketové útoky si vyžiadali obete aj v Izraeli, kde pri Tel Avive zahynuli dvaja ľudia. Celkový počet obetí útokov na izraelské územie tak vzrástol na najmenej 14. Súčasne krajiny Perzského zálivu zachytávali iránske rakety a drony smerujúce na vojenské ciele vrátane základní s americkou prítomnosťou.

Spojené štáty zasiahli proti iránskym raketovým pozíciám pri strategickom Hormuzskom prielive, ktorý je kľúčový pre globálnu prepravu ropy. Použili pritom niektoré z najsilnejších bômb vo svojom arzenáli. Konflikt už ovplyvňuje aj energetické trhy a bezpečnosť námornej dopravy.

Napätie sa prejavuje aj inde v regióne. Na americkú ambasádu v Bagdade zaútočili drony a rakety, pričom úder spôsobil požiar v areáli. V Iráne sa konali masové zhromaždenia na podporu režimu, ktoré mali demonštrovať jednotu v čase vojny.

Do obrany proti iránskym dronom sa zapojili aj ukrajinskí experti, ktorí pomáhajú viacerým krajinám regiónu.

Americký prezident Donald Trump kritizoval spojencov v NATO aj britského premiéra za nedostatočnú podporu pri zabezpečení Hormuzského prielivu, no zároveň vyhlásil, že Spojené štáty pomoc nepotrebujú. Konflikt tak nadobúda čoraz širší regionálny rozmer a zvyšuje riziko ďalšej eskalácie s celosvetovými dopadmi.