Môj profil 
Predplatné
Bratislava 19. júla (TASR) – Ernest Oláh, považovaný za fenomenálneho džezového klaviristu, ktorý je pre dlhoročné pôsobenie v zahraničí širšej slovenskej verejnosti menej známy, by sa dnes dožil 70 rokov.
Na hudobnej scéne bývalého Československa patril v 60. rokoch medzi najväčšie objavy. Svoje prvotné angažmány získal v známych tanečných orchestroch Gustáva Broma, Gustáva Offermanna a Juraja Velčovského. V orchestri Juraja Velčovského napokon zotrval takmer 20 rokov. Počas tohto obdobia spolupracoval napríklad s Oľgou Szabovou, Sally Selingovou, Janou Kocianovou, Dušanom Grúňom, Jankom Lehotským, Petrom Vašekom a Gabom Jonášom.
Rodáka z Lučenca, ktorý naposledy žil a pracoval v Bratislave a Viedni, poznali v mnohých európskych metropolách. Neskonale miloval džez a obdivoval Oscara Petersona, svetovú ikonu čierno-bielych klávesov. "Keď človek zavrel oči a počúval hru Ernesta Oláha, myslel si, že počúva hru na klavíri legendárneho kanadského virtuóza Petersona," uviedlo rádio Devín v relácii venovanej spomienke na umelca. Okrem iného si v 60. rokoch zahral v Kodani aj so svetoznámym dánskym džezovým basgitaristom Niels-Henningom Oerstedom Pedersenom. Okrem Dánska pôsobil dlhé roky v Rakúsku, Švajčiarsku, Nemecku či Švédsku a Fínsku.
V roku 1986 zakotvil na takmer 12 rokov ako barový klavirista v prestížnom hoteli Bristol vedľa svetoznámej Viedenskej opery. Ako jeden z mála Slovákov tvoril a brúsil svoju virtuóznu techniku pred hosťami viedenského prestížneho Operného bálu a hotelového baru, kde si podával ruky s domácimi a medzinárodne známymi hosťami zo sveta kultúry, biznisu a politiky. Hrával napríklad pre Billa Cosbyho, All Jarreaua, Davida Carradina či Tonyho Curtisa a mnohé iné celebrity. Počas svojej 40-ročnej kariéry sa Oláh preslávil svojím vlastným, jedinečným štýlom, v ktorom spájal swing s prvkami romanistického "chopinistického" preludovania. Jeho klavírne umenie bolo legendárne a najviac vynikalo na živých koncertoch a kaviarenských sólo prelúdiách.
Vo svojej pôvodnej autorskej tvorbe sa venoval nielen džezu, ale aj klasickej hudbe, v ktorej zvečnil svoje mimoriadne lyrické a elegické témy. Nikdy ho šťastena, sláva a kariéra ďaleko od domova a rodiny príliš nelákala, a preto odmietol viacero lukratívnych ponúk, medzi nimi aj ponuku producenta svetoznámej herečky a speváčky Barbry Streisandovej, aby vycestoval a pôsobil v USA. A tak sa navždy zaradil do skupiny výnimočných slovenských umelcov, ktorých meno ostalo možno práve pre chýbajúce či väčšie ambície a rovnako nevyužité životné šance viac-menej neznáme.
.jpg)
