Bratislava 21. augusta (TASR) – Na Literárnom klube u Zičiho v Bratislave predstavil Ivan Štrpka svoje nové dvojzväzkové súborné dielo Básne II. V novom vydaní je v ňom zhrnutých osem autorových kníh, ktoré vyšli od roku 1969 do 1997.
"Pre mňa je to radostný deň, pretože súborné dielo sa pripravovalo dlho. Autor musel upravovať texty, ktoré teraz prvýkrát vyšli v pôvodnej podobe. Básne sú usporiadané chronologicky," na utorkovej (20. 8.) prezentácii v zaplnenej sále Zičiho paláca konštatoval moderátor večera Peter Milčák z vydavateľstva Modrý Peter.
Aj podľa spoluvydávateľa druhého zväzku Kolomana Kertésza Bagalu je toto súborné dielo ôsmich samostatných zbierok po korektúre autorom kanonizované a uzavreté, tak ako bolo pôvodne napísané. Čiže aj s básničkami, ktoré boli cenzúrou a mocenskými zásahmi vynechané alebo zmenené. "Štrpka bol 15 rokov zakázaný. Niektoré jeho veci písané v 70-tych rokoch vyšli až po Nežnej revolúcii," povedal pre TASR Bagala.
"Ja som sa pri úprave básní stretával so starými vecami. Pre mňa sú to archeologické vykopávky, ale už v normálnej podobe. Básne boli i angažované a poznačené dobou. Je v nich aj odpoveď na mentálne násilie, no nie ako politická deklarácia. K napísaniu ma nakopli okolnosti. Pre mňa bol základ rôzny kontext, siete, súvislosti. Bola to súčasť hry, ale nie nalinkovaná. Tie slová sú aj isté znaky a symboly," prezradil vznik svojej poézie Štrpka. Zároveň prečítal Krátke detstvo kopijníkov, Kde?, Uprostred mlčania, Bábky kratšie o hlavu a ďalšiu poéziu z nového knižného diela, ktoré má spolu vyše 500 strán.
Na podujatí sa hovorilo aj o bleskovej poézii – japonských veršoch hajku, o Štrpkovej rozsiahlej tvorbe pre speváka Deža Ursinyho, či o grantoch a podpore mladých literátov. "Napríklad v Kanade je väčšia podpora básnikov ako u nás. Okrem príspevku na vydanie kníh dostávajú financie na ich prezentáciu, na cestovanie," povedal Milčák. "A to Kanaďania nemali Štúra ani nemajú Maticu, ale majú tam drevorubačov a medvede," úsmevne ho doplnil Štrpka.
Literárny večer spestril hudbou Valér Miko a spevom Kubo Ursiny. Ich zaradenie bolo aj spomienkou na dávne vydanie hudobných albumov zo Štrpkovej spolupráce ako dvorného textára Deža Ursinyho. Jeho syn Kubo zaspieval niekoľko z nich. Raritné je jeho "účinkovanie" na hudobnom albume Modrý vrch, kde ako štvorročný zakričal ešte.
Hlohovský rodák Ivan Štrpka (1944) je básnik, textár, esejista, prozaik a prekladateľ. Do literatúry vstúpil ako príslušník básnickej skupiny Osamelí bežci. Po strednej škole pracoval v geologickom prieskume, v rokoch 1963-1969 študoval slovenčinu a španielčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V tomto meste počas štúdia pôsobil ako redaktor v literárnych časopisoch Mladá tvorba a Kultúrny život. Bol redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ (1970) a vydavateľstva Tatran (1971–1973). Odvtedy pôsobil ako dramaturg pre deti a mládež v Slovenskej televízii. V druhej polovici 80. rokov sa stal šéfredaktorom časopisu Mladé rozlety, potom zástupcom šéfredaktora novovzniknutého periodika Literárny týždenník. V rokoch 1990–1993 bol šéfredaktorom časopisu Kultúrny život a naposledy bol šéfredaktorom časopisu Romboid (1999–2010).
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam