Aj keď podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič kandiduje na základe podpisov poslancov Smeru-SD, Kukan ho nepovažuje za typicky straníckeho kandidáta. „Poznám ho dvadsať rokov, nikdy nebol členom žiadnej politickej strany. Vždy to bol perfektný profesionálny diplomat, ktorý sa vypracoval na politika európskej úrovne,“ povedal Kukan.

Sám v minulosti kandidoval na post prezidenta za SDKÚ-DS a druhé kolo mu ušlo o tri tisícky hlasov, vďaka ktorým sa napokon do súboja s Vladimírom Mečiarom prebojoval Ivan Gašparovič. Dnes má Kukan v Európskom parlamente osobitné postavenie ako nezávislý člen politickej skupiny Európska ľudová strana. „SDKÚ-DS už dnes pokojne spí na cintoríne histórie. Škoda toho, ale SDKÚ zohrala dôležitú, významnú úlohu vo vývoji Slovenska, a tak to treba ponechať,“ poznamenal.

Hoci sám plánuje ukončiť kariéru v aktívnej politike a uvažuje skôr o prednášaní na vysokej škole prípadne konzultačnej činnosti, prezidentské voľby ho zaujímajú. „Sledujem to pozorne a porovnávam to so skúsenosťami, ktoré som získal počas svojej prezidentskej kampane. V aktuálnych prezidentských voľbách som bol dosť dlho na rozpakoch, koho z toho pelotónu budem voliť,“ poznamenal.

Hoci je presvedčený o tom, že prezident by mal byť skúseným politikom a neučiť sa vykonávať túto funkciu až priamo v úrade, priznáva, že voliči môžu mať iný názor. „Nálady voličov nikdy presne neodhadnete, to môžem povedať aj sám podľa seba. Dnešná ponuka je zaujímavá. Je tam podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič. Je tam pán Mistrík a pani Čaputová so silnými osobnými príbehmi. Pána Harabina by som radšej ponechal stranou,“ konštatoval Kukan s tým, že na čele prieskumov sa etablovala táto štvorica a ostatní kandidáti zaostávajú. „Každý hovorí, že musíme seriózne brať pána Harabina, že sa môže dostať do druhého kola. Mám vyššiu mienku o občanoch Slovenskej republiky,“ dodal Kukan.

V politike osobne spoznal aj Františka Mikloška a Bélu Bugára. „Keď som kandidoval na prezidenta, jedným z mojich rivalov bol aj František Mikloško. Je to skúsený politický matador, v dejinách slovenskej politiky zohral dôstojnú úlohu. To, že sa zúčastňuje volieb, má taký prínos, že zaznejú jeho názory. Aj keď musím priznať, že jeho šance podľa prieskumov nie sú príliš vysoké,“ povedal Kukan. „Béla Bugár je tiež skúsený harcovník. Je aktívny politik, zohráva na našej politickej scéne dôležitú úlohu,“ poznamenal. Ani v prípade Bélu Bugára však nepredpokladá, že by sa dokázal dostať až do druhého volebného kola.

„Brexit je nešťastie“

V diskusii sa Kukan venoval aj téme odchodu Veľkej Británie z Európskej únie, ktorý by sa mal spečatiť 29. marca. „Brexit je nešťastie. Ale ak by došlo k neriadenému brexitu bez dohody, bolo by to ďalšie nešťastie v nešťastí,“ zdôrazňuje Kukan.

Osobne si nemyslí, že by Briti vedeli nájsť takú formu brexitu, ktorá by bola pre nich výhodnejšia ako súčasný stav, keď sú členmi Únie. Na druhej strane neverí, že sa na scenári odchodu niečo zásadné zmení. „Podľa mňa dôjde k odchodu Veľkej Británie 29. marca, ako je to plánované. Či dôjde k dohode alebo nie, to vám nikto presne nepovie,“ povedal na margo úvah, že by Veľká Británia mohla odchod odložiť, alebo dokonca vypísať na túto tému nové referendum.

„Obávam sa, že sa blížime k tvrdému brexitu, momentu, kedy Veľká Británia odíde bez dohody. To je najhorší scenár. Veľká Británia bude považovaná za tretí štát, mimo Európskej únie. A všetky ostatné vzťahy sa zásadným spôsobom zmenia. Ani si nevieme predstaviť, koľko zmlúv a technických vecí sa bude musieť zmeniť,“ upozornil Kukan.

Slovensko je podľa neho otvorenou exportnou ekonomikou a neriadeným odchodom Veľkej Británie môže veľa stratiť. Napriek tomu podľa Kukana nemôžeme v tejto veci veľa urobiť. „Najdôležitejšou dnešnou úlohou našej vlády je presne informovať Slovákov tu doma a Slovákov vo Veľkej Británii, ako na tom sú, aké sú ich možnosti. Na čom sa definitívne dohodneme alebo nedohodneme, ako bude vyzerať situácia 30. marca. Aby mali čo najpresnejšie informácie a vedeli si zariadiť vlastný život,“ povedal Kukan.

Na brexit podľa neho doplatí Slovensko, Európska únia, ale najviac asi samotná Veľká Británia. „Nemajú, vyslovujem sa jasne. Nemajú takúto formu brexitu a oni to veľmi dobre vedia,“ odpovedal na otázku, či existuje dobrá forma brexitu.

„V referendovej kampani boli použité lži. Nigel Farrage, môj kolega z europarlamentu, napríklad používal argument, že po vystúpení z EÚ Veľká Británia získa každý mesiac, ak si to dobre pamätám, 200 – 300 miliónov libier. Po referende to niekto spočítal a povedal, Nigel Farrage, ty nemáš pravdu, ty si klamal. A on reagoval slovami: zmýlil som sa. Lži, ktoré sa postupne odhalili, ukazujú, že Veľká Británia na to doplatí najviac,“ povedal Kukan.

Bývalý líder konzervatívcov, David Cameron, pritom podľa neho len chcel reagovať na rastúcu kritiku Európskej únie na ostrovoch. „V tom čase sa v Spojenom kráľovstve veľmi mnoho hovorilo o tom, že ich postavenie v Európskej únii je nedôstojné a že na to doplácajú. Cameron povedal, že vyjedná pre ľudí tejto krajiny dôstojné postavenie a nechá to schváliť ešte referendom,“ spomína Kukan.

Dodal, že prebehli dlhé a rozsiahle rokovania medzi Davidom Cameronom a Donaldom Tuskom. „Dosiahli dohodu, ktorá bola podľa mňa celkom slušná. Dal to na referendum a obyvatelia sa vyjadrili, že aj za okolností dojednania takejto dohody chcú radšej odísť. Bolo to ich suverénne rozhodnutie. K brexitu podľa mňa týmto pádom dôjde, je mnoho špekulácií, či sa to ešte nezmení, či nebude druhé referendum, ale ja tomu neverím,“ zhrnul Kukan.

Britský minister zahraničných vecí Jeremy Hunt sa vyjadril, že zákonodarcovia takmer určite podporia predloženú dohodu o brexite s EÚ, ak jej súčasťou nebude tzv. írska poistka. Kukan však neverí, že by Únia v tomto bode ustúpila. „Írska poistka je naozaj veľmi dôležitá, bola to z našej strany druhá najdôležitejšia vec, o ktorej sa rokovalo. Michel Barnier mal za úlohu zabezpečiť práva občanov Európskej únie, ktorí žijú vo Veľkej Británii, aby ich brexit nepoškodil a nestali sa občanmi druhej kategórie. A druhá vec bola írska poistka. Naši írski kolegovia hovoria, že je absolútne neprijateľné, aby sa tam zaviedla tvrdá hranica a my ich zo solidarity podporujeme,“ povedal.

Nesúhlasí ani s tézou, že Európska únia tlačí Veľkú Britániu svojou neústupčivosťou do kúta. „Do kúta sa zahnala sama Veľká Británia. Dostali jasnú odpoveď, že tu nie je ochota znovu otvoriť a rokovať o dohode. Je dohodnutá, podpísaná, otvárať sa na zásadné rokovania nebude. Možno pripadajú do úvahy nejaké drobné štylizačné úpravy v politickej časti,“ povedal Kukan.

„Dva roky sa mohlo rokovať, veľmi veľa času sa stratilo tým, že britskí vyjednávači chodili nepripravení. Niekedy sa nemohlo ani rokovať, iba sa dohodlo, kedy bude ďalšia schôdzka. A teraz, ku koncu, prichádzajú s takýmito návrhmi a pritom vieme, že nie je nijaká istota, že to britský parlament schváli,“ dodal.

Za veľmi krehkú považuje aj pozíciu britskej premiérky Theresy Mayovej. „Čo sa týka vnútropolitickej situácie, zmätky tam trvajú už od vyhlásenia referenda. A nemyslím si, že by Európska únia tlačila Veľkú Britániu do nejakých veľmi tvrdých podmienok, podľa mňa sa chovala ústretovo,“ povedal Kukan.

„Veľmi dlho trvalo, kým sme ich presvedčili o veľmi jednoduchej veci. Že ako členská krajina majú určité nároky aj povinnosti. A keď nie sú členskou krajinou, tieto nároky strácajú. Oni to nechápali, chceli si ponechať prístup na jednotný trh a ďalšie veci, ktoré im vyhovovali, ale tie, ktoré chceli zmeniť, sa mali meniť. To sa jednoducho nedá,“ uzavrel.

Na otázku, či brexit neohrozí konanie eurovolieb, ktoré sú na Slovensku plánované na 25. mája, Kukan reagoval, že za najpravdepodobnejšiu možnosť považuje odchod Veľkej Británie v marcovom termíne a priebeh eurovolieb podľa pôvodného plánu, teda už bez Britov.

Priznal však, že sa diskutuje aj o možnosti odloženia brexitu. „Je to variant, na ktorom Briti pracujú. Keď sa rozprávam s individuálnymi europoslancami, každý tvrdí, že k brexitu dôjde. Ale pripúšťajú, že by sa mohol posunúť. Ja si myslím, že k takémuto scenáru nepríde, Spojené kráľovstvo vystúpi k 29. marcu a voľby sa budú konať v dohodnutom termíne. Bez Veľkej Británie. Keby sa konali s jej účasťou, zvolení europoslanci by tam boli na tri – štyri mesiace a to je jednoducho zbytočné. Myslím si, že k tomu nedôjde,“ povedal.

Líder strany Sme rodina Boris Kollár v diskusii na Tablet.TV uviedol, že po eurovoľbách očakáva výrazné posilnenie frakcie Európa národov a slobody, v ktorej sa združujú najmä národné a skôr euroskeptické strany.

„K posilneniu týchto strán dôjde, to je realita. Ak si pozriete prieskumy verejnej mienky v západných krajinách, vidíte, že silnejú. Ale som presvedčený, že to nebude také výrazné posilnenie, aby sa stali hlavnou politickou silou, ktorá bude určovať vývoj Európskeho parlamentu a Európskej únie,“ povedal Kukan.

„Myslím, že tradičné strany, Európska ľudová strana, sociálna demokracia, zelení a liberáli budú mať stále väčšinu, a to takú komfortnú väčšinu, že to budú oni, kto bude udávať tón. Boli sme toho svedkami aj pri predchádzajúcich voľbách,“ upozornil. Národne orientovaní voliči sa na eurovoľbách zúčastňujú tradične v nižšej miere, čo strany z Európy národov oslabuje. „A druhá vec je, že tieto strany nevedia medzi sebou spolupracovať. Keby vedeli, už dnes majú viac predsedov výborov, predsedov delegácií a podobne. Ale predseda každej tejto strany má také silné ego, že sa nevedia spojiť,“ uzavrel Kukan.