Kuffa v kázni radí: „Rob dobré skutky, nech ťa hore vidia. Modlitba – tá ťa naviaže na záchrancu. A pôst – to je ten nôž, čo ťa odreže od starého života.“

Vranov nad Topľov 15. marca 2019 (HSP/Foto:Screenshot YouTube)

V nedeľu 10. marca sa v obci Soľ konala sv. omša za účasti kňaza Mariana Kuffu aj s kázňou v jeho charakteristickom štýle. O. Kuffa hovoril pri príležitosti začiatku kresťanského pôstu o tom, ako môže človek prekonať ťažkú situáciu, keď dlho prešľapuje na jednom mieste a nevie sa pohnúť dopredu, alebo keď opakuje hriech o ktorom síce vie, no nedokáže sa prekonať.

Kuffa povedal prítomným príbeh o horolezcovi v Severnej Amerike, ktorý uviazol, no mal to šťastie, že ho zachránili dve vrtuľníky náhodne letiace okolo. Mladý horolezec však upútal pozornosť záchrancov signalizáciou pomocou kovovej nádoby a po príchode pomoci neváhal podstúpiť riskantný manéver, keď sa nožom odrezal od starého lana a zavesil na záchranný povraz.

Na tomto príbehu Kuffa demonštroval to, že aj keď je niekto v náročnej možno aj bezvýchodiskovej situácii, aj v duchovnom slova zmysle, stále je potrebné aktívne signalizovať a hľadať pomoc.

„Čo toho chlapca zachránilo? Po prvé, blikal na záchrancu. Za druhé, dvíhal ruky hore a naviazal sa na záchrancu a odrezal sa od starého lana.“ Podľa Mariana Kuffu to je rovnako aj s pôstom v duchovnej oblasti. „Pôst nám ponúka presne tieto tri veci. Po prvé – rob dobre skutky, pomáhaj chudobným, obyčajným ľuďom, ktorí ti to nikdy nemôžu vrátiť – to ako keby si na nebo blikal…“

„A už ťa registrujú. Éj, tá je dobrá žena, tá pomáha… A už svätý Peter hlási: Kukajte tam do tej Soli, alebo Čičavy, alebo Jastrabia… “

„Nevie z toho života zlého vyjsť… furt pije, kradne alebo hreší z druhou ženou… Nevie sa z toho dostať, ale robí dobré skutky… a z hore ho už vidia a pošlú mu záchranu. Boh nedovolí, aby sa taký človek stratil.“

Druhou fázou je podľa Kuffu naviazanie sa na záchrancu, podobne ako v prípade horolezca. „Ježiš je tu, dvíhajme ruky a velebme jeho meno. Dvíhaj ruky hore, k modlitbe, vtedy sa naviažeš na záchrancu.“ Kňaz v kázni dodal, že ak človek potrebuje niečo zmeniť vo svojom živote, vždy je to modlitba, čo najviac pomáha. „Začni sa modliť, v skrytosti, v komore… A čo je to v komôrka? Môže tu byť aj 300 ľudí a ja môžem ísť do komôrky…“

„A posledné? Treba sa odrezať od starého spôsobu života. Treba robiť dobré skutky, nech ťa hore vidia, modlitba, tá ťa naviaže na záchrancu, a pôst – to je ten nôž, čo ťa odreže od starého života.“

Kuffa nazval pôst aj sebazápor. „Nechce sa mi s tou ženou rozprávať, lebo taká je papulnatá. Ale porozprávam sa s ňou… Nechce sa mi mu pomôcť lebo je taký drzý, ale pomôžem. Sebazápor. Seba zapriem a pomáham druhým.“

„Fajčím 20 cigariet za deň. Dobre. Cez pôstnu dobu budem fajčiť len 19. Nikomu sa s tým nepochválim, lebo by ma vysmial. Ale Ježiš ma nevysmeje. Keď kvôli nemu len tú jednu cigaretu necháš, on ťa vidí. Taký pôst je krásny, nie kvôli ostatným, ale kvôli Ježišovi, a už sa režeš zo starého spôsobu života.“