Môj profil 
Predplatné
„Predsalen, je začiatok roka a so vznikom kancelárie NS vznikajú nové povinnosti, ktoré musela riešiť a musí sa pripraviť na pracovnú cestu do Štrasburgu, ktorá je veľmi dôležitá,“ vysvetlil neprítomnosť Švecovej hovorca NS Boris Urbančík.
Disciplinárny návrh, ktorý podala Švecová ešte 1. októbra 2015, smeroval okrem Harabina a Šimonovej aj voči tretiemu členovi dovolacieho senátu NS Viliamovi Dohňanskému. Švecová žiada preložiť Harabina a Dohňanského na súd nižšieho stupňa. Pre Šimonovú navrhla finančný trest – polročné zníženie funkčného platu na polovicu.
Predsedníčka Najvyššieho súdu sa nedávno dohodla s riaditeľom SiS Antonom Šafárikom na spolupráci. Takáto spolupráca však spochybňuje nezávislosť súdnictva a doposiaľ nedošlo k takejto spolupráci nikde na svete.
V rozhovore pre HS bývalý riaditeľ sekcie vnútorného spravodajstva SIS Peter Tóth povedal:
“Mierne ma zaráža poznámka, že najvyšší súd a tajná služba by mali spolupracovať. Súdy majú spravodlivo rozhodovať v trestných, občianskych, obchodných a správnych záležitostiach. Neviem si predstaviť, ako by im v tom mohla pomôcť spravodajská služba, ktorej úlohou je získavať, sústreďovať a vyhodnocovať informácie dôležité pre správne strategické rozhodovanie sa vlády.”
Prezident Kiska v súlade so svojím vyhlásením z 29. apríla 2015, informoval predsedov súdov, že odvolá sudcov nad 65 rokov. Odvolal tak 45 sudcov. V prípade predsedníčky NS pani Švecovej, ktorá už 65 rokov dosiahla, tak neurobil. Tým dáva sudcom signál, že odvolávania sa nebudú týkať sudcov, ktorí sú mu lojálni. Prezident taktiež už tretíkrát nevymenoval parlamentom navrhnutých ústavných sudcov, čím vedome porušuje Ústavu a znefunkčňuje plénum Ústavného súdu, ktoré ma rozhodnúť napríklad aj o Žitňanskej novele trestných kódexov.
Kiska nevymenoval nových Ústavných sudcov aj napriek dvom právoplatným rozhodnutiam Ústavného súdu, záväzných aj pre prezidenta. Naopak, vyzval na disciplinárne stíhanie Ústavných sudcov senátu, ktorí prijali sťažnosť skupiny sudcov, ktorých ako kandidátov schválených parlamentom prezident odmietol vymenovať za sudcov ÚS SR.
Ďalším zásahom do nezávislosti justície je aj pokus mimovládnych organizácií vstupovať do výberového konania na sudcov. Minulý rok sa uskutočnila odborná konferencia o výbere sudcov, ktorú zorganizovala mimovládna organizácia Via iuris, spolu s Transparency International a Alianciou Fair play s podporou Veľvyslanectva USA na Slovensku. Cieľom bolo zabezpečiť, aby sa na výbere sudcov podieľali aj nesudcovia.
Znefunkčňovanie pléna Ústavného súdu nevymenovaním nových sudcov, príjmanie protiextrémistických noviel ministerkou Žitňanskou, ktoré v rozpore s Ústavou a Európskym dohovorom o ľudských právach zavádzajú do súdnictva prezumpciu viny, disciplinárne stíhania sudcov za právny názor, neodvolanie predsedníčky Najvyššieho súdu, ktorá už mala byť odvolaná ako všetci ostatní po dosiahnutí 65 rokov a pokus mimovládnych organizácií vyberať sudcov so “správnym svetonázorom”, to je výsledok ovplyvňovania justície liberálnymi extrémistami s fašistickým uvažovaním, ktorí majú ešte drzosť cez skorumpované média útočiť na čestných sudcov, ktorí im nejdú po ruke.
Juraj Martus
.JPG)
.jpg)
