Kto bude vládnuť:

178 ľudovcov (EPP – v minulom období 217)

Merkelovej skupina stratila 39 kresiel. Silné výsledky zaznamenali hlavne v Nemecku, v strednej a východnej Európe. Zo Slovenských poslancov tam bude Štefanec a Lexmannová, obaja z KDH. Za nového predsedu Európskej komisie chcú Nemca Webera, ktorý vraj má na problém migrácie spoločné európske riešenie. Chce posilniť jednotný trh, výskum a obchod. Weber chválil súčasného predsedu Komisie Junckera za stabilizáciu európskej ekonomiky. Weber sa ku klimatickým cieľom 2050 prihlásil po týždňoch váhania. Zdôraznil, že pri ekonomickej transformácii je nevyhnutné myslieť na udržateľnosť pracovných miest a varoval pred hrozbou, deindustrializácie, v prípade, že zelené politiky budú implementované bez úvah nad budúcnosťou ekonomiky.

153 sociálnych demokratov (S&D – v minulom období 186)

Sociálni inžinieri stratili 33 kresiel. Bodovali hlavne v Španielsku, Portugalsku a Holandsku. V tejto politickej frakcii sú smeráci Beňová, Číž a Hajšel. Ich favoritom na komisára je Holanďan Timmermans, ktorý hovorí, že “Každým mŕtvym migrantom v Stredozemnom mori Európa stráca kúsok svojej duše”. Solidarita sa podľa neho nevzťahuje iba na veci, ktoré sa nám páčia, ale aj na tie, ktoré sa nám nepáčia. Timmermans okrem minimálnej mzdy vo výške 60 percent mediánovej mzdy v danom členskom štáte navrhuje aj rozšírenie študentského programu Erazmus na profesionálov vo svojich oboroch a schému sociálneho zabezpečenia pre mládež. Boj proti klimatickej zmene sa podľa neho musí stať absolútnou prioritou novej Komisie.

Tieto dve politické rodiny dominovali parlamentu od roku 1979. V týchto voľbách stratili spolu 72 kresiel, čo ich stálo väčšinu. Prvýkrát potrebujú k vládnutiu aj tretieho hráča.

105 liberálov (ALDE&R – v minulom období 68)

Zisk 37 kresiel je aj kvôli pripojeniu sa Macrona do tejto politickej frakcie. Zo Slovenska tam mieria Šimečka, Bilčík, Wiezik a Hojsík, všetci z PS/Spolu. Za šéfa Európskej komisie tlačia ľadovú Dánku Vestagerovú, ktorá vidí urgentnú potrebu zavedenia digitálnej dane a zdanenie technologických gigantov. Migranti sú vítaní.

Kto im bude pomáhať

69 zelených (Greens/EFA – v minulom období 52)

Zisk 17 kresiel. Najviac hlasov nazbierali v Nemecku, Fínsku a Francúzsku. Na čele stojí Nemka Kellerová. „Dobre vieme, čo sa v Stredozemnom mori deje, ľudia umierajú a my presne vieme, kde umierajú, pretože to oznamujú Centru pre pátranie a záchranu. Nikto však nezdvíha telefón,“ povedala Kellerová. Podľa strany Zelených potrebujeme posilnenie spoločných inštitúcií a spoločnú, spravodlivú solidaritu s utečencami. „V Stredozemnom mori už nesmie zomrieť ani jediný človek,“ dodala.

38 ľavičiarov (GUE/NGL – v minulom období 52)

Stratili 14 kresiel. Ide prevažne o poslancov z Nemecka, Grécka a Francúzska. Vedie ich Belgičan Cué, ktorý je sám synom nelegálneho migranta zo Španielska. Cué zdôraznil, že ľavica nevidí v migrácii inváziu, ale príležitosť. Chce zavedenie takej minimálnej mzdy “pre, ktorú sa oplatí ráno vstávať“. Chce uhlíkovú daň so zameraním voči nadnárodným spoločnostiam, ktoré emitujú najviac.

Kto bude v opozícii

63 konzervatívcov a reformistov (ECR – v minulom období 76)

O 13 kresiel menej ako v minulom období. Na čele stojí Čech Zahradil a zdôrazňuje, že riešenie migračnej krízy leží nie na území Európy, ale v Afrike. Tam by mala Únia zriadiť a posilniť čo najviac záchytných táborov. Tiež presadzuje právo členských štátov určovať svoju daňovú politiku.„Verím, že právo zdaniť podniky majú štáty. Európska únia nie je štát,“ povedal. Hovorí o menšej, decentralizovanej a flexibilnejšej Únii, ktorá namiesto vytvárania nových nadnárodných politík bude podporovať tie národné. V tomto tábore sa usadia aj Jurzyca a Nicholsonová z SAS. Pravdepodobne tam (alebo u ľudovcov – závisí, ako rozhodne Matovič) skončí aj Pollák z OĽANO.

58 nacionalistov (ENF – v minulom období 37)

Zisk 21 kresiel. Sú to talianski poslanci od Salviniho a francúzski od Le Penovej. Obaja síce vyhrali doma, ale nie v Európskej únii. Ich sila ešte o niečo vzrastie, keď sa k nim pripojí Orbán, toho času ešte formálne “ľudovec”. Sú proti ekonomickej globalizácii a chcú späť silné národné štáty. Sú za poriadne stráženú hranicu – pevnosť Európa.

54 slobodných a priamych demokratov (EFDD – v minulom období 41)

Zisk 13 kresiel. Ide prevažne o britských euroskeptických poslancov okolo Faragea, ktorí po brexite odídu z parlamentu.

8 nezaradených (NI – v minulom období 20)

Rôzni nezaradení neonacisti, komunisti a nezávislí, ktorí nemajú spoločný postup v ničom.

25 ďalších

Ide o novozvolených poslancov, ktorí zatiaľ nie sú v žiadnej politickej skupine. Uhrík a Radačovský z ĽSNS sú predbežne v tejto skupine.

Záver

Išlo o prvé voľby do Európskeho parlamentu, kde sme boli svedkami skutočnej paneurópskej zrážky. Na jednej strane suverenisti Salvini a Le Penová verzus eurofili na čele s Macronom a vyhasínajúcou hviezdou Merkelovou. Efekt, ktorý si od tejto zrážky sľubovali antibruselské sily naprieč Európou, sa nedostavil. Prečo suverenisti neposilnili tak, ako sa očakávalo?

1. Vyššia volebná účasť (po 40 rokoch vôbec najvyššia) – vo viacerých západoeurópskych krajinách sa zmobilizovali proeurópski voliči. Celkovo tak väčšie prírastky než suverenisti oslavovali liberálne a ľavicovo-ekologické strany (jedným slovom progresívci).

2. Brexit – dnes si na kontinente väčšina Európanov myslí, že Brexit priniesol Britom viac chaos a poníženie než čokoľvek iné.

3. Mladí voliči – ktorí podľa vzoru Grety Thunbergovej objavili ako tému storočia klimatické zmeny a v húfoch volili Zelených (napríklad v Nemecku volilo Zelených 33% mladých do 25 rokov).

Marián Rigan