Môj profil 
Predplatné
Už týždeň trvajú nepokoje vo veľkých mestách Bosny a Hercegoviny. V krajine s takmer 44 percentnou nezamestnanosťou sa sformovali protivládne protesty. Reorganizácia vlády, posun krajiny, zmena pomerov, požiadavky protestujúcich sa týkajú sociálno ekonomickej situácie v štáte. Navyše, obyvatelia Bosny a Hercegoviny sú dlhodobo nespokojní ani s rozdelením krajiny z roku 1995.
Protesty začali 7. februára v pohraničnom meste Tuzla. Vyvolalo ich neustále zatváranie podnikov v tejto oblasti, ktoré zapríčinilo stratu zamestnania ďalších tisícok ľudí. Demonštranti v Tuzle bojovali proti polícii hádzaním kameňov a vajec, policajti sa ich snažili rozohnať slzným plynom. Miestna nemocnica ošetrila okolo 130 ľudí. Podporu demonštráciám v Tuzle následne vyjadrili obyvatelia miest Zenica, Bihac, Mostar a hlavného mesta Sarajeva. Hrozivé obrázky podpaľovania vládnych budov v Zenici sa šíria internetom. V ľuďoch ožívajú spomienky na ničenie mesta z roku 1992. Otvorene sa hovorí o Bosnianskej jari, premiér Nermin Nikšič doteraz pripustil len predčasné voľby, odmieta rezignáciu celého kabinetu.
Vojnové hrôzy ožívajú vo frustrovaných obyvateľoch
Štátny útvar Bosny a Hercegoviny vznikol v roku 1995, kedy oficiálne skončili dlhoročné krvavé nepokoje v krajine. Dlhodobo sa ozývajú hlasy Bosniakov za zrušenie Republiky srbskej, centralizáciu vlády v hlavnom meste Sarajeve. Krajina, ktorá sa nestihla spamätať z vojny, plná nejednoty obyvateľov zažíva permanentný úpadok priemyslu. “Myslím, že toto je skutočná bosnianska jar. Nemáme čo stratiť, Bude nás viac a viac v uliciach, teraz je nás asi 550.000 nezamestnaných v Bosne,” pre agentúru Reuters uviedol Almir Arnaut, nezamestnaný ekonóm a aktivista z Tuzla.
Podpora Európskej únie je otázna
Je samozrejmá, že Európska únia nemá záujem angažovať sa v protestoch do takej miery, ako na Ukrajine. Bosna a Hercegovina nepatrí medzi oficiálnych kandidátov na vstup do tejto organizácie. Napriek tomu sa rakúsky diplomat Valentín Inzko v interview pre viedenské noviny Kurier nechal počuť: “Ak sa situácia bude naďalej komplikovať, možno budeme uvažovať o zavedení vojenských jednotiek EÚ. Čo je pravda, nebude to rovno hneď“. Bosna a Hercegovina totiž už v roku 2008 podpísala Asociačnú dohodu s EÚ. Dokument, mimochodom podobný tomu, ktorý mala s Európskou úniou minulý rok podpísať Ukrajina. Politológ Boris Šmeľov zdôrazňuje, že práve Západ do veľkej miery môže za katastrofálnu ekonomicko-sociálnu situáciu v štáte Bosna a Hercegovina. „Západ, keď podporil vyhlásenie kosovskej nezávislosti napriek všetkým normám medzinárodného práva, porušil zásadu územnej celistvosti Srbska. Takto Západ stimuloval v tej či onej forme snahu o sebaurčenie v iných regiónoch Európy.“ Asociačná dohoda, ktorú podpísala Bosna v roku 2008 je podobná dokumentu, ktorý mala s Európskou úniou minulý rok podpísať Ukrajina.
Očakáva sa ďalšia vlna protestov
Bosnianski politici doteraz nedokázali zjednotiť spôsob vlády a vytvoriť funkčný systém v krajine rozdelenej na tri časti. Neustále visí vo vzduchu obava z návratu konfliktu z prvej polovice 90-tych rokov, ktorú znásobuje nespokojnosť ľudí a stále horšie podmienky. O vstupe do EÚ v takejto situácii nemožno ani uvažovať, podpísanie asociačnej dohody však do určitej miery bráni krajine kráčať vlastným smerom. Úpadok priemyslu majú na svedomí do značnej miery práva aj podmienky obsiahnuté v asociačnej dohode. V Bosne a Hercegovine zanikli aj tie podniky, ktoré dokázali prežiť vojnu. Vyzerá to tak, že Bosna a Hercegovina už nedokáže dýchať pod maskou násilného zjednotenia z 90-tych rokov. Vládne budovy sú strážené, predpokladá sa ďalšia vlna protestov.
mr
.JPG)
.jpg)
