Ammán 6. septembra (TASR) – Sýrski povstalci sa v stredu zmocnili kresťanskej dediny Malúlá v strednej časti krajiny, ale už vo štvrtok sa z nej znova stiahli. Išlo o súčasť ich ofenzívy, ktorej cieľom je získať kontrolu nad strategicky dôležitou horou Kalamún severne od Damasku, v blízkosti hraníc s Libanonom.

Do horskej dediny Malúlá, ktorá leží 1500 metrov nad morom, v stredu vstúpilo niekoľko povstaleckých brigád vrátane jednotiek Frontu an-Nusra, napojeného na teroristickú sieť al-Káida. Udalosť opísala agentúra Reuters.

Povstalci ovládli strategicky dôležitý strážny post na vstupe do mesta, ktorý dovtedy kontrolovali vládne jednotky a polovojenské oddiely lojálne režimu prezidenta Bašára Asada.

Útok povstalcov na Malúlá je podľa pozorovateľov dôkazom veľmi krehkej pozície kresťanskej menšiny v Sýrii, ktorej duchovní vodcovia pred časom vyjadrili vernosť prezidentovi Asadovi.

"Tento post na vstupe do Malúlá začal pred niekoľkými dňami ohrozovať naše pozície v horách. Neutralizovali sme ho. Nikdy sme nemali v úmysle zostať v Malúlá," vysvetlil význam operácie povstalcov jeden z jej veliteľov, abú Chálid z brigády Revolucionári z Báb Amrú, čo je názov jednej zo štvrtí v meste Homs.

Povstalecké oddiely tento týždeň zintenzívnili svoje operácie na úpätí hory Kalamún, ktorých terčom sú základne a pozície Asadovi verných jednotiek.

Väčšina obyvateľov mestečka po vypuknutí bojov o kontrolné stanovište ušla. O život prišlo najmenej desať vojakov vládnej armády. Počet obetí na strane protivníka nie je známy, ale SANA informovala, že "armádne jednotky operujúce severovýchodne od Malúlá eliminovali teroristickú skupinu patriacu k frontu Džabhat an-Nusra a zlikvidovali nástroje, ktoré používali na páchanie svojich zločinov".

Vzhľadom na reštrikcie sýrskych úradov voči novinárom tieto informácie však nie je možné overiť z nezávislých zdrojov.

Kresťanské spoločenstvo v Sýrii, ktoré sa obáva nástupu islamistov v krajine, zostalo z veľkej časti v ústraní, Keď sa v roku 2001, po desaťročiach vlády klanu Asadovcov, v krajine začali pokojné protesty.

Kresťanské spoločenstvo v Sýrii, ktoré sa obáva nástupu islamistov v krajine, zostalo z veľkej časti v ústraní, keď sa v roku 2001, po desaťročiach vlády klanu Asadovcov, v krajine začali pokojné protesty.

V občianskej vojne, ktorá vypukla pred vyše dvoma rokmi, bojuje len niekoľko desiatok kresťanov. Režim v konflikte podporuje sekta alavitov, ku ktorej patrí aj Bašár Asad, na strane opozície bojujú väčšinou sunniti.

Časť kresťanov vždy bola a je v opozícii voči režimu Asadovcov, ale mnohí sa napriek tomu obávajú, že za vlády islamistov dôjde k represiám voči kresťanskej menšine. Asadovský režim, ktorý je pri moci od 60. rokov, sa vždy opieral o zložité spojenectvo alavitov, vodcov kresťanských a sunnitských komunít i vplyvných solventných sunnitských obchodníkov z Damasku a Aleppa.

Francúzsky spravodajský server DirectMatin.fr dnes napísal, že vstup islamistických povstalcov do Malúlá je ďalším zvratom vo vývoji občianskej vojny v Sýrii. Doteraz totiž v dedine a okolí vcelku pokojne – na základe akejsi džentlmenskej dohody – pôsobili vládne sily, a umiernení povstalci v okolitých horách. Tých však nahradili islamisti, ktorí sa spomínaného kontrolného stanovišťa zmocnili po samovražednom atentáte zo stredy rána, pri ktorom zahynuli všetci hliadkujúci vládni vojaci.

Islamisti tak vstúpili do dediny prakticky bez boja, keďže zostávajú obyvateľstvo bolo neozbrojené. Po obsadení lokality začali povstalci miestnych ponižovať a zastrašovať. Vyplienili aj miestny farský úrad, zničili sošky a nútili kresťanov, aby skandovali "Alah je veľký". Po niekoľkých hodinách dedinu ostreľovalo vládne letectvo, ktoré odtiaľ povstalcov vyhnalo. Miestni obyvatelia sú však presvedčení, že islamisti sa vrátia.

Podľa francúzskeho historika a znalca kresťanských dejín Sýrie Frédérica Pichona je posolstvo útoku na Malúlá jasné: povstalci chcú kresťanov zastrašiť a dať im jasne najavo, že súčasný režim ich už nedokáže chrániť, pričom opozičné jednotky majú dostatok nástrojov na útok, ktorý môžu uskutočniť kedykoľvek a kdekoľvek.

Pichon však súčasne poukázal na solidaritu, ktorú kresťanom v dedine preukázali miestni moslimovia. Malúlá bola totiž roky symbolom pokojného spolunažívania kresťanov a moslimov, čomu sa teraz radikálni islamisti snažia zabrániť, podotkol Pichon.

Historik upozornil, že Malúlá je jednou z posledných štyroch lokalít na svete, kde sa ešte stále hovorí po aramejsky, jazykom, ktorý používal aj Ježiš.

Predpokladá sa tiež, že chrám v miestnom kláštore sv. Sergeja je najstarším na svete. Archeológovia sa domnievajú, že bol postavený ešte pred prvým nicejským koncilom, ktorý sa konal v roku 325 n.l. V kláštornom komplexe boli aj vzácne arabské ikony zo 17. storočia. Pred niekoľkými týždňami ich však odtiaľ niekto ukradol.

V dedine je tiež ženský gréckokatolícky kláštor sv. Tekly, ktorý navštevujú i moslimskí pútnici, keďže má povesť, že po modlitbách v ňom dochádza k zázračným uzdraveniam.

Ako pripomína Reuters, v Sýrii žije asi 850.000 kresťanov, čo je 4,5 percenta obyvateľstva, pričom asi 400.000 sú katolíci hlásiaci sa k sýrskej, maronitskej, chaldejskej či arménskej cirkvi.