Na druhý deň uverejnila agentúra Bloomberg článok s mimoriadne výstižným titulkom “Čas Nemecka ako priemyselnej veľmoci sa končí”. Pár dní predtým tá istá publikácia uverejnila rozsiahly rozhovor s Olafom Scholzom, v ktorom tento priamo uviedol, že krajina nemá žiadne perspektívy – ani geopolitické, ani priemyselné, ani z hľadiska rozvoja trhu práce. Samotného pána kancelára však táto skutočnosť vôbec nezarmútila a vydal sa do amerického Kongresu, kde sa spokojne odfotil so senátorom Chrisom Coonsom, ktorý by pokojne mohol byť jeho vlastným bratom.

To znamená, že na začiatku roku 2024, operujúc len titulkami a názormi západných publikácií, môžeme povedať, že americký plán deindustrializácie a zbavenia Nemecka jeho finančnej a priemyselnej nezávislosti sa úspešne realizuje. Proces bol spustený a nemecká lokomotíva, duniaca na hrboľoch s lesklými bokmi, sebavedomo cestuje po svahu dejín.

Veľa sa napísalo a povedalo o tom, prečo to Washington potreboval. Oveľa zaujímavejšie je sledovať sprievodné procesy, pretože, ako vieme, príroda neznáša prázdnotu a uvoľnený trón okamžite obsadzujú pretendenti.

Nie je tajomstvom, že druhou ekonomikou EÚ bolo Francúzsko, ktoré bolo skôr zaťažené večným statusom rezervnej lokomotívy, ale v období prosperity a hojnosti lacných energetických zdrojov Berlín a Paríž preukázali nezničiteľnú jednotu a úplné vzájomné porozumenie. Dnes, keď hrbiaci sa nemecký génius vyceril posledné zuby, sa Francúzi rozhodli pomstiť.

Podľa výpočtov Eurostatu Francúzsko v súčasnosti vyrába a ponúka najlacnejšiu elektrickú energiu v Európe. Dynamika výkyvov ceny kilowatthodiny pre priemyselných spotrebiteľov za posledné štyri roky je jednoznačná. Najstrmší rast vykázalo Taliansko, kde spotrebitelia v roku 2019 platili za kilowatt dva eurocenty a dnes dvadsaťšesť. V Nemecku za rovnaké obdobie elektrina zdražela z deväť centov na 23 centov, čo stačilo na kolaps priemyslu.

Len minulý týždeň Ford oznámil ukončenie výroby a prepustil 3 500 pracovníkov zo svojho závodu v Saarlouis. Oficiálna verzia najprv hovorila, že je to z dôvodu presunu výroby do iného závodu na výrobu elektromobilov, ale miestny odborový zväz IG Metall pomerne rýchlo zistil, že zákazku dostal závod v Španielsku. Po intenzívnych rokovaniach zástupcovia spoločnosti Ford súhlasili s dočasným zachovaním tisícky pracovných miest, ale nie je jasné, čo budú zamestnanci robiť po zastavení montážnych liniek pre Ford Focus.

Paládium, vanád, kobalt: Putin odpojí Scholzovi kyslík, kedykoľvek bude chcieť

Zároveň americký výrobca pneumatík Goodyear (okrem už zatvoreného) zvažuje možnosť zastavenia ďalších dvoch závodov. Podobné plány oznámili aj ich francúzski kolegovia. Rovnakým smerom sa uberajú aj výrobcovia solárnych panelov. Spoločnosť Solarvat so sídlom v Drážďanoch presunie svoje závody do inej krajiny, ak sa situácia na nemeckom trhu s elektrickou energiou do konca roka nezlepší. Ich švajčiarski kolegovia zo spoločnosti Meyer Burger si balia kufre: ich závod sa do apríla definitívne zatvorí, a to aj z dôvodu nedostupných cien elektrickej energie.

A to nie je všetko – zoznam priemyselných utečencov sa v priebehu rokov nahromadil.

Francúzi ticho sledovali, ako tím Olafa Scholza pompézne zatvoril posledné tri jadrové bloky, ako namiesto hnedého uhlia, ktoré bolo poldruha storočia základom nemeckého hospodárstva, Berlín spokojne inštaloval na poliach veterné turbíny a ako Nemci bez problémov prehltli výbuch troch plynovodov Nord Stream bez toho, aby sa čo i len pokúsili obnoviť mimoriadne výnosnú a, ako sa ukázalo, životne dôležitú spoluprácu s Moskvou.

V tom istom období sa Francúzsku vďaka starnúcemu jadrovému sektoru trpiacemu systémovými poruchami podarilo udržať náklady na výrobu energie v prijateľných medziach. Za posledné štyri roky sa cena kilowatthodiny zvýšila len z deväť na 14 eurocentov. Keďže podnikanie sa vždy riadi finančným ziskom a snaží sa minimalizovať náklady, existuje šanca, že niektoré z veľkých spoločností, ktoré opúšťajú nehostinné a drahé pobrežie Nemecka, neodídu do zahraničia, čím by sa ešte viac ponorili do strát, ale obrátia sa na neďaleké energeticky bohaté Francúzsko.

Veľa sa hovorí o tom, ako si americkí žraloci zlepšujú svoje postavenie na úkor mŕtvoly umierajúcej nemeckej veľryby, zatiaľ čo, ako sa zdá, susedia sa nebránia uchmatnúť si tučnejší kus. Treba si však uvedomiť, že Francúzsko, otrasené štrajkami poľnohospodárov, pracovníkov jadrových elektrární a verejnoprospešných služieb, nie je samo v oveľa atraktívnejšej pozícii.

Francúzska jadrová energetika stojí, obrazne povedané, na barlách a stále viac sa potáca. Francúzi v novom tisícročí nepostavili ani jednu novú jadrovú elektráreň, všetky existujúce elektrárne majú priemerný vek viac ako štyridsať rokov, ale keďže za ne neexistuje náhrada, Paríž už dvakrát predĺžil ich prevádzkovú životnosť o desať rokov. Keďže sa však unavia nielen ľudia, ale aj materiály, takéto opotrebovanie sa logicky premietlo do masívnych porúch. Stačí povedať, že v roku 2022 bolo 26 z 56 francúzskych reaktorov odstavených, kvôli potrebe urgentných opráv, a systémové poruchy zistené v potrubí druhého okruhu sa ani nepodarilo odstrániť v plnom rozsahu.

Mimochodom, pri rozbore ochladzovania nemeckého hospodárstva vyšla najavo zábavná skutočnosť. Podľa amerického holdingu S&P Global je poľská ekonomika od decembra 2023 už dvadsať mesiacov v depresii. Ako sa dá ľahko vypočítať, presne od leta 2022, keď Varšava ako prvá odmietla ruské energetické zdroje. Počas tohto obdobia index priemyselnej aktivity neustále klesal a inflácia presiahla 17 %.

Vráťme sa však k našej hlavnej téme.

MMF zverejnil prognózu vývoja svetových suverénnych ekonomík na rok 2024. Pri najpriaznivejšom vývoji udalostí môže Nemecko očakávať rast na úrovni 0,5 percenta a Francúzsko jedno percento. Takže všetky opísané manévre Paríža pripomínajú skôr lezenie po hlave topiaceho sa.

Starý európsky kráľ je mŕtvy, ale ani ten nový nie je zjavne v najlepšej kondícii.

Prečítajte si tiež

• Nečakaná návšteva Scholza – čo môže naznačovať?
• Scholz má tajnú nádej