Juraj Krajčík najprv oslovil rodiny pozostalých: “Viem, čo cítia. Naša rodina cíti to isté. Najhoršie to znáša naša dcérka.” Vyjadril rodinám zavraždených mladíkov sústrasť.

Marián Kotleba: Ako ste vychovávali svojho syna?

Krajčík: “Bol to môj prvorodený syn a veľmi sme sa z neho tešili! Vychovávali sme ho s najlepším vedomím a svedomím, ako milujúci rodičia, dali sme mu všetko, čo potreboval. Nežili sme v prepychu, ale nikdy sme nemali núdzu snažil som sa rodinu zabezpečiť ako som vedel. Nikdy som ho neviedol k nejakému násiliu, skôr naopak. Juraj bol veľmi nekonfliktný typ, veľmi citlivý, úctivý. Čakal som, že s ním budú nejaké problémy v puberte, ale absolútne žiadne. Ako devätnásťročný chlapec zaďakoval za každé jedlo, čo je dnes trošku neobvyklé u pubertiakov. Je nám to strašne ľúto a zažívame najhoršie obdobie svojho života.

Kotleba: Mohli nejakú úlohu zohrať drogy?

Krajčík: Som si na tisíc percent istý, že nebral žiadne látky. Dokonca nefajčil, nikdy nepil, hoci mu to vek už dovoľoval, keď ho švagor ponúkol, alkohol ochutnal, ale povedal, že mu to nechutí, že on to nechce. Drogy vylučujem. To by rodič poznal. On nikdy nechodil po nociach, žiadne bary, najneskorší jeho návrat domov bol o deviatej hodine, zvyčajne sa vracal okolo ôsmej. Potom šiel na počítač, hral sa s kamarátmi online hry, smial sa, bol veselý, spokojný, niekedy si prišiel vziať nejaké ovocie… ja si absolútne neviem vysvetliť ten skrat. Podľa toho, ako sa správal aj v ten deň, ja tomu neverím, že to spravil.

Kotleba: Neveríte tomu, že skutočným páchateľom tej vraždy bol váš syn.

Krajčík: Ja si myslím, že bol zneužitá obeť.

Kotleba: Takže si myslíte, že ho nejako manipulovali po tom útoku?

Krajčík: Ja si myslím, že už pred. Pretože k verejnosti sa určite dostala fotka, ako môjho nebohého syna našli, a to mi nikto nevysvetlí. Tú fotku som videl v médiách, doteraz som nedostal možnosť nahliadnuť do spisu. Takže tá neprirodzená poloha… To nech si každý pozrie.

Kotleba: Keď som tú fotku videl, pripomenulo mi to smrť Lučanského, je to rovnako záhadné. Môj prvý vnútorný pocit bol, že ho proste popravili. Ak to tak bolo, ja to vidím ako spravodajské hry, prácu špecialistov. Cieľom možno bolo vytvoriť túto situáciu s cieľom destabilizovať spoločnosť alebo vykonať nejaké veľké spoločenské zmeny. Nie som sám, komu to veľmi pripomína príbeh Jána Kuciaka. Zrazu pred voľbami sa udeje šoková udalosť. Ak by bol naozaj taký, ako sa ho pokúšajú vykresliť, tak vezme pištoľ, príde do toho baru, zastrelí tam tých ľudí a ak sa chcel zastreliť, tak si prestrelí hlavu. To by zodpovedalo predstave, o ktorej nás presviedčajú médiá. Verím, že nie všetci policajti sú ovplyvnení verejnou mienkou, že sa nájdu takí, ktorí sa už z úcty k životom troch mladých ľudí budú tomu venovať nezávisle od pokynov nadriadených či želaní médií.

Teraz sa pýtam ako pedagóg, koľko času ste so synom trávili?

Krajčík: Mali sme výborný vzťah, ja som vášnivý chalupár, chodievali sme spoločne, so synom i s dcérou. Manželka je v domácnosti, takže kontakt s deťmi bol vlastne celodenný. A keďže Juraj sa netúlal po vonku, on prišiel zo školy a ak nešiel na tréning, tak bol s nami. Chodil na karate, nevynechával tréningy, chodieval poctivo, tréner s ním bol veľmi spokojný.

Kotleba: Venoval sa viac kate alebo kumite? Robil zápasy alebo zostavy?

Krajčík: On vôbec nechodil na súťaže, nebol ani v špecializovanej skupine kata alebo kumite. Takže robil jedno i druhé. Ale nikdy sa nebil, neurobil žiaden priestupok, nebodaj trestný čin. Keď mu preukázateľne v škole ubližovali, bol psychicky šikanovaný, jeden z aktérov bol z tej školy vylúčený, napriek tvrdej šikane, nikomu neublížil, na nikoho neútočil, ani facku nedal.

Kotleba: Introvert.

Krajčík: Áno, tam bol introvert, nemám to ako dokázať, ale tie deti v tej škole nie sú všetky nadpriemerne nadané. Sú tam aj deti prominentov, ktorí si môžu tú školu dovoliť. Jurajovi bola škola doporučená, lebo bol intelektom výnimočne nadaný, ale potom sme zistili, že to bol omyl. Lebo v tej škole je výnimočným intelektom nadaných možno desať percent, a ostatné sú deti prominentov. Ľutujem, že som ho tam dal. Potom sme ho dali na tú druhú školu, a to bol obrovský zlom v jeho živote. Lebo na tej prvej sa úplne opustil, hovoril nám, že nemá prečo žiť.

Kotleba: Takže nereagoval agresívne?!

Krajčík: Nie, on sa zrútil do seba, schúlil sa do klbka, ťažko sa o tom hovorí. Uzavrel sa do seba. Ďakujem špecialistom z tej druhej školy, aj pani riaditeľke, ktorí ho znovu dali dohromady. Odvtedy sme s ním nemali absolútne žiaden problém, pookrial, našiel si nových kamarátov.

Kotleba: Mal nejakú psychiatrickú diagnózu?

Krajčík: Nie, nemal, boli sme u psychiatra a nenašiel nič.

Kotleba: A nemyslíte si, že on sám mohol byť homosexuál?

Krajčík: Myslím si, že nie. List na rozlúčku unikol zo spisu, ja som ho v tom rozpoložení ani nečítal, poskytol som ho OČTK a včera som sa od cudzích ľudí dozvedel, že je to vonku, a tam spomína priateľku, ja aj viem, o koho sa jedná. Okrem normálnych kamarátov som ho nikdy nevidel s nejakým chlapcom.

Kotleba: Ja si neviem predstaviť, že trénujem na prvý dan a naraz mi prepne, zabijem dvoch ľudí a prestrelím si hlavu.

Krajčík: Teraz v piatok mal mať stužkovú. Neuveriteľne sa na to tešil, nacvičovali scénky, prišiel za nami, aby sme si k večeri vybrali menu. V ten deň mali nejakú akciu v škole, takže nešli na vyučovanie. Ráno sa zobudil, naraňajkoval sa, a okolo obeda prišiel za ženou, vraví, mami, uvar mi, prosím ťa, čaj, škriabe ma v hrdle. Urobili by ste to, keby ste mali naplánovanú takúto šialenosť?

Kotleba: Neviem sa vžiť do tej situácie, ale logiku to nemá. Tesne pred tou streľbou bol doma?

Krajčík: Odišiel okolo štvrtej. Šiel na prechádzku, ako vždy chodil.

Kotleba: Akým spôsobom ste mali uloženú zbraň?

Krajčík: Bola zabezpečená nadštandardne, pretože zbraň bola v trezore a kľúče od toho trezora boli v ďalšom trezore, v ktorom som mal cennosti. Takže mi nejde do hlavy, ako sa to udialo.

Kotleba: Vy ako držiteľ zbrojného preukazu ste mali nejaké priestupky?

Krajčík: Nie. Aj OČTK, keď u mňa zaisťovali zbrane, povedali, že som si splnil všetky zákonné povinnosti.

Kotleba: Keďže skutok bol spáchaný vašou zbraňou, je z toho dôvodu voči vám vedené nejaké konanie?

Krajčík: Nie. Zatiaľ som v postavení svedka, neskôr mám ísť vypovedať ako poškodený, keďže som prišiel o zbraň.

Kotleba: Aký mal váš syn vzťah so sestrou?

Krajčík: (Vzlyká.) Mali sa strašne radi. Ona ho milovala, on sa s ňou vedel perfektne pohrať, až som sa čudoval, lebo je medzi nimi sedem rokov rozdiel. Dcérka to asi bude znášať najťažšie, že prišla o brata.

Kotleba: Ako vnímate útok médií na vašu osobu, že ste boli v strane Vlasť a tak?

Krajčík: Ja som vstúpil do strany Vlasť z presvedčenia. Mne sa páčil program JuDr. Harabina v prezidentských voľbách. Mne sa rovnako ako vám nepáčia tie pochody. Ale ja proti gayom ani lesbám… Nikdy som sa o to nestaral. Ja dokonca tiaž mám známych gayov a lesby. A sú to slušní ľudia. Ale to nie sú tí, ktorí sa chodia… A vždy sme aj syna učili k tomu, aby si vážil každého, je jedno, akého sú vyznania, akého cítenia, kým sú doma, nech si robia čo chcú. Kým neobťažujú moje deti tým, že ich nejako ovplyvňujú, tak absolútne mi nevadia tí ľudia. V živote by som im vlas neskrivil. Rovnako, ako sa oni nezaujímajú o mňa, ja sa nezaujímam o nich. Podľa mňa to médiám extrémne vyhovuje. Ten šialený kolotoč, čo sa okolo mňa začal…

Kotleba: To bolo neuveriteľne nafúknuté.

Krajčík: Ja si pána Harabina veľmi vážim a spájať ho s nejakým extrémizmom, alebo stranu Vlasť, alebo nebodaj mňa… Juraj nebol veľmi spokojný s tým, že som kandidoval, lebo sa obával reakcií rovesníkov.

Kotleba: Chcete ešte niečo povedať?

Krajčík: Je mi ľudsky ľúto, čo sa stalo, viem si predstaviť, čo prežívajú pozostalí, lebo to isté zažívam aj ja. Neverím tomu, že by to náš syn vedel spraviť.

Agentúra TASR zverejnila, že polícia sa zaoberá rozhovorom lídra ĽSNS Mariana Kotlebu s otcom strelca z tragédie v Bratislave. TASR o tom informovala hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová.

“Polícia sa uvedeným rozhovorom zaoberá, avšak podrobnejšie informácie nebudeme poskytovať,” priblížila hovorkyňa. Rozhovor zverejnili v utorok na sociálnej sieti.