Bratislava 29. mája 2024 (HSP/Foto:Screenshot Youtube)
Matúš Kostolný, šéfredaktor Denníka N, pri všetkej úcte k jeho pozícii a menu, nepochopil, o čo vlastne Kaliňák požiadal novinárov vo svojom videu (TU)…
Kostolný nás, hneď na úvod svojho článku o „desiatich krokoch na skvalitnenie slovenskej žurnalistiky“, stavia pred falošnú dilemu: vraj teraz ide v Markíze o to, či budú novinári do budúcna kontrolovať vládu, alebo „iba držať mikrofón a súhlasne pohmkávať, že vláda je dokonalá.“
Toto je, prosím, ukážkový príklad argumentačného klamu zvaného „false dilemma“.
Pretože autor výroku nás stavia pred výber medzi štandardnou odpoveďou („kontrola“ vlády médiami) a medzi jej extrémnym protipólom (súhlasné pohmkávanie, že vláda je „dokonalá“). Ide o veľmi lacný komunikačný trik, na aký hádam nenaletí ani priemerný stredoškolák a člen debatného krúžku.
Pretože nikto, nikto z celej koalície ani raz nevyzval novinárov k servilnosti. Sám Kaliňák spomína, ako odpovedá na otázky novinárov až „do posledného mikrofónu“.
A kritické otázky sú prirodzene na mieste! Ide však o to, či sú formulované so zreteľom na objektívnu realitu, alebo v snahe dotlačiť politika do pozície, kde to vyžaduje aktuálny spoločenský naratív, úzkostlivo budovaný médiami hlavného prúdu.
To je ten naratív o anjeloch a démonoch, o ktorom tiež hovoril Kaliňák. Alebo Peter Schutz (SME), keď napísal, že optimizmus nám bráni vo výhľade na „démonov zla“…
Kostolný ďalej vyjadruje obavu, že odklon Markízy od „nezávislej žurnalistiky by ovplyvnil celú mediálnu scénu. Môže sa na nej zlomiť všeobecný pocit, že na Slovensku majú slobodné médiá vplyv a chránia demokraciu.“
Tu stavia svoj názor na tekutých pieskoch. Sú to len dohady, nič iné. „Môže sa…“ stať totiž všeličo, záleží od predstavivosti. Áno, je možné, že zmeny v Markíze udajú nový trend v rámci vedenia diskusných relácií…
Veď už by aj bolo načase!
Pán Kovačič totiž, na rozdiel od toho, čo si myslí Kostolný, nikdy nebol vzorovým predstaviteľom nezávislého novinára. K objektívnemu prístupu k hosťom majú z televíznych moderátorov najbližšie Bielik či Král, ale práve Kovačič stojí ďaleko od zdravej miery kritickosti. Veď si len znovu pustite ľubovoľné relácie, kde sú zastúpení politici koalície aj opozície.
A sledujte, koho nechá rozprávať, komu skáče do reči, alebo koho si dovolí „opraviť“…
Pretože jedine on má výlučný patent na „správne“ interpretácie udalostí doma aj vo svete.
Pán Kovačič dávno stratil pojem o základných princípoch svojho povolania. Sama etymológia slova moderátor nám odhalí niekoľko jeho významov; tým podstatným pre naše potreby v televíznom kontexte je regulácia.
Slúžil Kovačič v relácii Na telo ako regulačný element, ktorý držal diskutujúcich v rámci férových časových rámcov a podmienok?
Alebo svoju rolu výrazne „obohatil“ o osobný vklad, keď prezentoval vlastný pohľad na svet, kde ako jedinú ružovú budúcnosť vníma vládu liberálnej ideológie?
Podľa Kostolného bol pirátsky úskok Kovačiča, keď si ukradol minútu z vysielania (mimochodom, koľko taká minúta v Markíze asi môže stáť…?), vo verejnom záujme. Nuž, podľa jeho kolegyne Tódovej bolo vo verejnom záujme aj prenasledovanie údajnej priateľky Roberta Fica, keď ju – súkromnú osobu – s ďalšími loveckými psami slovenskej žurnalistiky naháňala po nákupnom stredisku…
Kostolný oplakáva Na telo, že vraj ho zničili koaliční politici svojou neúčasťou. Vraj to oni označili vybrané médiá za nepriateľské…
Áno označili – za nepriateľské voči vláde. A nie je to azda pravda? Nie sú novinári ako Kovačič, Hanzelová, Bárdy a spol. zaujatí a apriórne nastavení proti vláde? Nemajú vari jednoznačnú predstavu o tom, ako má fungovať demokracia?
Teda výlučne liberálne a nikdy inak, v súlade s popperovskou tézou otvorenej spoločnosti, kde už pomaly ovplyvňuje vládnutie namiesto legitímne zvolených politikov každý druhý „aktivista“?
Prosím vás, vygooglite si, kedy sa u nás začala oficiálne, ideovo, na úrovni vládnucich síl riešiť otázka tretieho sektora – v roku 2012. Vtedy bola aspoň vypracovaná koncepcia vzťahu vlády k mimovládkam a následne schválená uznesením vlády.
Kto mohol vtedy tušiť, kam sa až dopracujeme…
K Šimečkovi mladšiemu a jeho manuálom na farebné revolúcie.
A ešte: k atentátu na premiéra.
Koalícia, vážený pán Kostolný, nechodila do Na telo iba a len preto, že Kovačič stratil mieru, zabudol na základný význam slova „moderátor“, a namiesto riadenej debaty jeho hostí ponúkol divákom pohľad do svojho vlastného, osobného sveta.
A to nikoho nezaujíma – pokiaľ by chcel viesť debatnú one-man-show s výrazným osobnostným vkladom moderátora, nech si urobí reláciu ako Jan Kraus. Na Youtube.
Kostolnému „je jasné“, že koalícia chce médiá „bez naozajstných novinárov“. Jemu je jasné asi všetko, vrátane decembrovej oblohy.
Nič v zlom, ale ako by pán Kostolný definoval „naozajstného“ novinára? Pretože jedna vec je pýtať sa náročné otázky na úrovni, a vec druhá naháňať človeka po poliach a strkať mu do úst mikrofón, ako to urobil ten elév, na ktorého meno si nespomínam, keď bol premiér Fico pred dávnymi rokmi na žatve.
To nie je naozajstný novinár – to je foxteriér slovenskej žurnalistiky. A takých dnes máme X. A oni úprimne veria tomu, že konajú „vo verejnom záujme“. Pretože „otvorená spoločnosť“.
Na akých myšlienkových, filozofických, akademických základoch stavajú svoje presvedčenie?
Nie, títo ľudia nikdy svoju novinársku prax nekončili pri ťažkých otázkach a bystrých analýzach: oni to posunuli ďalej, in extremis, keď vytvárali veľký slovenský príbeh o anjeloch a démonoch.
Ale pozrime sa aj na konštruktívnu časť Kostolného príspevku. Áno, prijal výzvu Kaliňáka na vypracovanie vlastného návrhu, ako skvalitniť mediálne prostredie na Slovensku. Spísal totiž desaťbodový návrh. Pre úplnosť ho odcitujme v celom znení:
Politici budú odpovedať novinárom na otázky.
Politici budú chodiť do relevantných politických diskusií, aby s názorovými oponentmi debatovali a hľadali lepšie riešenia pre štát, ktorý riadia.
Politici nebudú na novinárov útočiť a obviňovať ich za svoje zlyhania.
Politici aj novinári sa zdržia vulgárností a osobných útokov.
Politici nebudú utajovať informácie, ktoré nie sú tajné zo zákona.
Polícia sa začne konečne zaoberať útokmi vo verejnom priestore a nebude vyšetrovať iba útoky na politikov, ale aj na novinárov.
Politici nebudú podporovať dezinformačné stránky, ktoré šíria lži a konšpirácie.
Novinári sa budú držať zásad novinárskej etiky.
Novinári budú pri každom príbehu oslovovať všetky strany.
Politici aj novinári budú postupovať vo verejnom záujme.
Neviem, ako vy, ale ja tam vidím drvivú väčšinu požiadaviek smerom k politikom… Mimochodom, vraj podporujú „dezinfoscénu“. Ako ju presne podporujú? Posiela azda niekto z vlády alternatívnym médiám peniaze? Rekreačné poukazy? Pozvánky na spoločné wellness-víkendy? Pýtam sa, lebo ja som teda nič nedostal, a cítim sa neprávom opomenutý!
Po ďalšie: kto dal mandát ľuďom ako Kostolný – teda pojmov mediálnej vedy neznalým elévom, používajúcim argumentačné klamy – aby oni určovali, čo je a čo nie je „dezinfostránka“?
A takto by sme si mohli rozobrať aj ďalšie body až do kostnej drene. Ale k čomu by to bolo dobré? Veď obraz ste si hádam už stihli utvoriť.
Dodajme len, že keď Kostolný straší, že v prípade, že Markíza „padne“, budeme „jednou nohou v neslobode“, tak nehorázne zavádza. V akej neslobode, prosím vás? Každá firma má právo určiť svojim zamestnancom pravidlá, a Markíza je firma, ktorej prvoradý záujem je generovať zisk. Ak tento záujem narúšajú aktivity niektorých zamestnancov, musí byť logicky vykonaná náprava – toto sú predsa základné postuláty trhovej ekonomiky, o ktorej tak niektorí snívali! Všetko je to otázka dopytu a ponuky, bodka!
Tak čo plačete, modré očká?
Iba zažívate reálny kapitalizmus v praxi. Takto sa prejavuje sloboda vlastníka kapitálu určovať pravidlá hry. Podobne, ako keď prišiel o spoluprácu Attila Végh, lebo prejavil pred voľbami svoj osobný názor.
Hádam ste čakali niečo iné?
PS: Keď musela z redakcie TA3 odísť Anka Žitná, ktorá sa „previnila“ len tým, že spravila rozhovor so svetoznámym ekonómom Jeffrey Sachsom, prezentujúcim „nepohodlný“ názor na vojnu na Ukrajine, vtedy ste boli kde?
Prečítajte si tiež
- Nie je zaujímavé, keď pes pohryzie človeka; lepšie je, keď človek pohryzne psa…
- Generál posiela Kovačičovi jasný odkaz: “Vaša pravidelná nadpráca neprospieva nikomu”
- “Novinári z Markízy nie sú žiadni hrdinovia. Sú to kolaboranti,” myslí si exminister