„Do systému, ktorý meníme, sa nám zapojilo 855 škôl, ktoré nám poskytli množstvo cenných údajov o tom, v akom stave uvažujú o budúcnosti. Sú to predovšetkým malé školy, ktoré často práve v testovaní ich žiakov dosahujú horšie výsledky,“ uviedol minister. Poukázal aj na to, že Slovensko už piaty rok po sebe čelí poklesu pôrodnosti.

Zapojené školy boli rozdelené do dvoch skupín. Prvú skupinu (DK1) tvorí 123 škôl. Sú prevažne súkromné či cirkevné, nachádzajú sa v mestách a majú minimum žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Táto skupina je dotknutá zmenou zákona, ktorá mení výpočet koeficientu podľa celkového počtu žiakov v obci. Druhú skupinu (DK2) tvorí 732 škôl, ktoré sú prevažne verejné, majú zväčša do 150 žiakov a nachádzajú sa v menších obciach. Tejto skupiny sa dotýka zmena hodnoty veľkostného koeficientu.

Z výsledkov zberu dát vyplynulo, že kritériá minimálneho predpokladaného počtu žiakov v súčasnosti nedosahuje 66 percent škôl (567 ZŠ) z oboch skupín. Viac ako 80 percentám škôl sa tento minimálny počet nepodarilo dosiahnuť ani raz za 20 rokov ich prevádzky. Očakávania škôl o budúcom raste počtu žiakov sú často v rozpore s realitou, pričom optimistickejšie sú školy v skupine DK1. Analýza dát ukázala aj rozdiely v kvalite vzdelávania – odbornosť vyučovania je vyššia v školách v skupine DK1 než v DK2.

Iné sú aj preferencie škôl pri výbere opatrení v pláne rozvoja škôl. Školy zo skupiny DK1 majú vyššie ambície zvyšovania počtu žiakov a chcú sa viac zamerať na autoevalváciu, motivačný systém odmeňovania, podporu partnerstiev či vytvorenie podmienok cvičnej školy. Školy zo skupiny DK2 sa plánujú zamerať najmä na zníženie energetickej náročnosti budov a prevádzkových nákladov.

MŠVVaM začiatkom tohto roka podpísalo so zástupcami miest, obcí, cirkevných, súkromných, národnostných a združených základných škôl memorandum o spolupráci pri zvyšovaní kvality vzdelávania a optimalizácii siete ZŠ. Memorandum má nastaviť jasné pravidlá, ako postupovať pri zmenách v sieti škôl koordinovane, udržateľne a s ohľadom na potreby detí i miestnych komunít.

Rezort sa v memorande zároveň zaviazal, že každá ZŠ, ktorej financovanie bude v dôsledku úprav veľkostného koeficientu znížené, dostane v prechodnom období kompenzáciu, ak predloží jednoduchý plán svojho ďalšieho rozvoja. Tie bude ministerstvo s partnermi memoranda po zbere a analýze využívať pri príprave metodiky racionalizačných opatrení aj pri návrhoch legislatívnych zmien.

Uplatňovanie veľkostného koeficientu bude v nasledujúcich rokoch postupne redukované, až do jeho úplného zrušenia k 31. decembru 2030.