Nie je zaujímavé, keď pes pohryzie človeka; lepšie je, keď človek pohryzne psa…

Minister obrany analyzuje Kovačičove extempore v kontexte celkového stavu slovenskej spoločnosti, na pozadí atentátu na premiéra Roberta Fica. Konštatuje celkom presne, že žurnalisti ani niekoľko dní po atentáte neboli schopní pozrieť do zrkadla a nájsť brvno vo vlastnom oku – naďalej totiž pokračujú v šírení príbehu o zlých politikoch vládnucej koalície, v protiklade so „svätými“ novinármi.

Kaliňák upozorňuje na vecný omyl Kovačiča, ktorý sa vo svojom sebastrednom, pirátsky ulúpenom vysielacom čase, pasuje na majstra sveta v disciplíne ochrany slobody a demokracie.

„Pilierom demokracie totiž nie je moderátor, ale (sú ním) diskutujúci, ktorí môžu otvorene a bez strachu komunikovať opačné názory,“ vysvetľuje Kaliňák. Dodáva tiež, že férový slovný súboj sa z televíznych debát na Slovensku vytratil.

Z pohľadu teoretika masovej komunikácie sa tomu nečudujem. Kým pôvodným poslaním novinárov bolo hľadať pravdu, tento vznešený cieľ už padol do zabudnutia kvôli komerčným aspektom. Aj masovo-komunikačné jednotky sú len obyčajné firmy, a teda potrebujú generovať zisk. A ako vie každý bakalár z teórii masmédií, najlepšie predávajú zlé správy, sex a škandály.

Nie je zaujímavé, keď pes pohryzie človeka; lepšie je, keď človek pohryzne psa…

Príbeh, prvoradý je príbeh!

Preto bol postupný úpadok, degenerácia politických diskusných relácií len otázkou času. Viac konfrontácie, viac osobných útokov, tlak na pílu, to všetko sa ráta, pretože sledovanosť stúpa a stúpa. Už tie názvy relácií hovorili za veľa: Na telo. Na hrane…

Už chýbal len pomyselný vrchol: Na nože.

Ale nakoniec situáciu vyhrotili médiá svojim konfrontačným prístupom dostatočne – až do kritického bodu, kedy sa jeden popletený muž rozhodol strieľať na premiéra SR.

Štýl Kovačičovho politického aktivizmu v publicistických reláciách medzičasom prevzali viacerí televízni influenceri, napríklad Makara, Dírer, Dibáková…

Ľudia, ktorí teraz vyjadrujú podporu Kovačičovi.

Takto to pokračovať nemôže, to je zjavné. Novinárska práca musí byť skvalitnená a navrátená do svojich určených limitov, a ešte k tomu plošne. Paradoxne reagujú ako prvé komerčné médiá – RTVS si na veľký reset ešte chvíľu počká.

Kaliňák uzatvára svoj príhovor s tým, že tváriť sa, že v mediálnej sfére je všetko v poriadku, je najväčším nepochopením atentátu na Roberta Fica. Politici už na konkrétnych opatreniach pracujú – rad je však na novinároch hlavného prúdu, aby prišli s vlastnými návrhmi, ako obnoviť objektívnosť a pluralitu v ich vysielaní či na ich stránkach.

Novinári však, zdá sa, majú na vec vlastný pohľad. Veď sa pozrime len na ich najčerstvejšie články:

„Ešte pred rokom bol Šutaj Eštok čudný pánko s afektovaným prejavom,“ píše Tkačenko (SME).

No prosím, jasný útok ad personum, na osobu a jej spôsob vystupovania. Aký „čudný pánko“? O čom to Tkačenko rozpráva, a aký používa jazyk? A že „s afektovaným prejavom“?

Vari je každý, kto neprešiel školením mediálnych mágov a nenaučil sa hovoriť strojene, afektovaný?

A odkedy posudzujeme politika podľa jeho vystupovania? Dôležitý je samotný obsah jeho reči a – pravdaže – skutky, a nie to, či má kravatu zelenej alebo červenej farby, resp. či hovorí s prízvukom stredoslovenským alebo bratislavským.

Jeho šéfka, Balogová, zas priamo obhajuje Kovačiča: „Moderátor diskusnej relácie Na telo Michal Kovačič otvorene prehovoril o tom, o čom vieme už niekoľko mesiacov: v televízii sa objavujú tlaky na redaktorov a cenzúra. Povedal to jasne, bez štvania a preháňania v čase, keď televízia pozastavuje reláciu, ktorú moderuje.“

Denník N spúšťa frontálny útok, keď označuje časť pracovníkov Markízy za „hrdinov“ a zvyšok za „kolaborantov“: „Dobrá správa je, že tých hrdinov je veľmi veľa, a zlá správa je, že normalizátorom je aj človek, ktorý doteraz sám seba predstavoval verejnosti ako hrdinu – je ním riaditeľ televízie Markíza Peter Gažík.“

Denník N ďalej apeluje na majiteľku televízie, českú podnikateľku Kellnerovú, aby zasiahla. Lebo vraj – podľa toho si ju budú pamätať dejiny. No nie, vážení, podnikatelia píšu svoju vlastnú históriu, históriu ziskov a strát.

„Ani ľudia v biznise sa nemôžu tváriť, že sa ich zodpovednosť za to, ako vyzerá demokracia, netýka,“ myslia si napriek tomu mozgové tanky v Denníku N.

.týždeň pre zmenu vydá printové číslo so zápalkovou škatuľkou na obálke a titulkom „Ako zachrániť horiacu krajinu.“ Nuž, asi ešte nevideli horiacu krajinu…

A taký Peter Bárdy (Aktuality) vo svojej „analýze“ otvorene súhlasí s Kovačičom, že slovenským médiám hrozí akási „orbanizácia“.

A takto by sme mohli pokračovať do rána…

Ale čo si myslíte vy, vážení čitatelia – dočká sa koalícia konečne takého férového mediálneho prostredia, ktoré bude informovať obyvateľov SR objektívne a s ohľadom na pluralitu názorov?

Prečítajte si tiež:

• Kovačiča, ktorý zneužil svoju reláciu na politické posolstvo, podporila časť zamestnancov TV Markíza
• Kauza Kovačič pokračuje: Markíza ruší Na telo
• Politických diskusných relácií nie je škoda, myslí si exminister. Arogancia a namyslenosť novinárov prekročili hranice, tvrdí exposlanec