SOS skupina zachytila za skoro rok 38 vážnych prípadov agresivity študentov

Vznik SOS skupiny – Spoločné osobné stretnutia podnietil fakt, že školy si pri najzávažnejších prípadoch agresívneho správania nedokážu poradiť samy. Ak sa už do riešenia zapoja aj príslušné inštitúcie, naráža sa na preťažený systém, kapacity či nedostatočnú koordináciu medzi jednotlivými aktérmi.

„Nechal som si vyžiadať štatistiky z našich škôl o tom, koľko je nahlásených prípadov šikany, a to číslo bolo alarmujúce, pretože sa rovnalo nule. Ak systém, ktorý má 17.500 študentov, vykazuje číslo, ktoré sa blíži nule, tak v ňom niečo nefunguje. Na základe toho sme urobili prvý krok, aby sme odtabuizovali tému medzi riaditeľmi, ale aj študentmi, v zmysle, že nahlasovať šikanu nie je hanba. Nepozeráme sa na školy, ktoré ju vykazujú, ako na problematické. Naopak, ako na problematické sa pozeráme na školy, kde je tá indikácia nula, lebo jednoducho je to nepravdepodobné a podozrivé,“ vysvetlil Lunter.

SOS skupinu, ktorá sa stretáva na pravidelnej mesačnej báze, tvoria odborníci z centier poradenstva a prevencie, sociálnej kurately, polície, protiteroristickej centrály a IPčka (Krízovej linky pomoci). Funguje na rýchlej výmene informácií a na tom, aby vážne prípady „nezamrzli“ v administratívnych procesoch.

Podľa riaditeľa protiteroristickej centrály Prezídia Policajného zboru Jakuba Gajdoša momentálnym trendom je najmä samotná glorifikácia násilia medzi žiakmi.

„Kým pri klasických trestných činoch extrémizmu, ktoré sú v podmienkach SR spravidla motivované ideológiou nadradenosti bielej rasy, kde je násilné konanie prostriedkom na dosiahnutie cieľa, Policajný zbor sleduje odklon od tohto trendu, pričom čoraz viac sa do popredia dostáva samotná fascinácia násilím, a to najmä medzi žiakmi základných škôl a SŠ,“ upozornil Gajdoš.

.

Ako doplnil riaditeľ IPčka Marek Madro, príčinami takéhoto procesu môžu byť osamelosť, frustrácia a pocit, že mladý človek nikam nepatrí. Práve preto je potrebný systém, ktorý dokáže mladých ľudí zachytiť skôr, než začnú kričať násilím.

„SOS skupiny v BBSK ukazujú, že prevencia mobilizácie k násiliu sa nedá robiť izolovane. Potrebujeme prepájať školy, psychológov, sociálny systém, políciu aj online priestor okolo konkrétneho mladého človeka,“ dodal Madro.