„Novinári boli roky v takej bavlnke, že sa cítili nedotknuteľní a myslia si, že to platí aj teraz. Kruto ale narazia,“ myslí si exminister Juraj Draxler.

V úvode svojho príspevku odhalil, že síce sa nikdy nechcel stať novinárom, ale celý život sa okolo médií tak nejak “motá “. Uviedol, že novinárom bol jeho otec a samotný exminister v detstve pôsobil ako detský herec a roky mladosti strávil v chodbách rozhlasu aj televízie.

Dodal, že si obľúbil aj niektoré filmové postavy novinárov, napríklad “Hildy” Johnson z americkej komédie Na titulnej strane (The Front Page), režírovanej legendárnym Billy Wilderom. „Žiadny samozvaný nafúkaný hrdina, skôr novinársky rutinér, ktorý sa ale vie v kritickej chvíli postaviť na správnu stranu a píše životnú reportáž, ktorou zachráni nespravodlivo odsúdeného,“ spomína Draxler. „Alebo aj taký fiktívny novinár, Fandor z Fantomasa – život berie ako hru, písanie pre masy neberie príliš vážne, ale v zásade je to chlap, na ktorého sa dá spoľahnúť: odvážny, chytrý, fyzicky zdatný a, samozrejme, galantný. Hrdina,“ priznáva Draxler.

Pokračuje, že on sám v dospelosti napísal stohy komentárov či analýz pre rôzne denníky, nielen tie slovenské. Rok pôsobil ako ekonomický novinár  pre najznámejšiu svetovú agentúru, viackrát bol aj na opačnej strane barikády a slovenským, nemeckým, ruským či belgickým médiám dával rozhovory, spomenul exminister.

„Ale ako vzory mi v pozadí hlavy svietili zväčša ani nie tak moderní novinári, ale buď tí naši starí fachmani, ktorí aj za socializmu a raného kapitalizmu robili veľmi poctivé, prehľadné, často investigatívne články. Alebo tie filmové postavy. Hrdinovia,“ dodal.

Hrdinovia

Novinári hrdinovia – „To tí naši, o ktorých je dnes reč, veľmi nie sú,“ zhodnotil.

„Iste, v médiách máme pomerne veľa zručných ľudí, v niečom sú aj naše denníky technicky na vysokej medzinárodnej úrovni. Televízie majú tiež miestami naozaj dosť profesionálne tímy,“ píše Draxler.

„Ale žeby mali tie televízie nejaké novinárske esá alebo nebodaj morálne autority, tak to naozaj nie,“ myslí si exminister a uviedol aj niekoľko bodov, ktoré ho v jeho názore utvrdili.

„Postavili sa zamestnanci Markízy proti neskutočnej, nechutnej debilizácii národa úplne odpornými, dehumanizujúcimi bulvárnymi formátmi? Nie? ,“ opýtal sa Draxler v prvom bode.

„Veď tie sú pre národ mnohonásobne zničujúcejšie ako hocičo, čo sa povie či nepovie v spravodajstve. Nechutný, odporný bulvár, ktorý cielene z ľudí vyrába doslova dobytok!“ pokračuje exminister. „To vám neprekáža, pusinky?,“ opýtal sa.

„A spravodajstvo?,“ položil otázku v druhom bode. „ Myslíme to spravodajstvo, ako sa ľuďom vycapí podľa možností hneď na začiatku do tváre nejaká tragédia, zgustnime si najlepšie na nejakej havárii, a v politických správach sa potom dáva priestor exhibicionistom typu Matoviča?,“ pokračuje v Draxler.

„Toto ste roky vyrábali a teraz sa idete tváriť ako nejakí arbitri kvality, vkusu a demokratickosti politiky? Ale no tak!,“ dodal.

V treťom bode uviedol, že sa mu na tom celom najviac “páči” ako tí novinári teraz objavili odbory: „Roky tvrdo ignorovali rôzne boje za práva zamestnancov, protesty ľudí v nejakej strojárskej fabrike pre nich neboli zaujímavé. Na obrazovky tlačia všelijaké pochybné ideologizujúce postavičky obhajujúce pomerne extrémne “protrhové” riešenia,“ uviedol Draxler.

„No tak si zvyknite! Majiteľ si chce hľadať iné finančne zaujímavé formáty, nehrajte sa láskavo zrazu na socialistov a odborárov!,“ odkázal im.

„Toto všetko sa im teraz spočíta,“ myslí si exminister.

„Sami novinári totiž pomáhali vyrobiť spoločnosť, ktorá sa čiastočne nenávidí za to, čo všetko pozerá, je znechutená emočným vydieraním televízií… A hlavne, množstvo ľudí pokladá médiá za čiastočných strojcov všetkého, v čom žijú,“ uvažuje Draxler.

„A pre väčšinu ľudí na Slovensku to stále nie sú nejaké luxusné, dokonca ani pohodlné pomery,“ uviedol.

„Väčšine ľudí je tým pádom aktivita pár primadon z obrazoviek srdečne ukradnutá. Podobne aj majiteľom média,“ dodal.

Kvalitná žurnalistika je podľa neho niečo, čo si má spoločnosť vždy chrániť. „A pokojne poviem, že trpezlivých, vecných novinárov, a rozhodne tu sú aj takí, bohužiaľ ako spoločnosť málo oceňujeme,“ uviedol.

„Tváriť sa však, že tieto konkrétne napudrované televízne ksichtíky s ich falošnými emóciami chcú a vedia robiť naozajstnú žurnalistiku? No, to určite,“ napísal Draxler.

„ Ruku na srdce, drvivej väčšiny z týchto nijaká škoda naozaj nebude,“ zhodnotil exminister Juraj Draxler v závere svojho príspevku.

Prečítajte si tiež:

• Médiá sa zo zúfalstva chytajú slamky. Komicky v tom všetkom pôsobí vystupovanie tak trochu “Jamesa Bonda”
• Politických diskusných relácií nie je škoda, myslí si exminister. Arogancia a namyslenosť novinárov prekročili hranice, tvrdí exposlanec