Môj profil 
Predplatné
Košice 11. apríla (TASR) – Výstavu, na ktorej výtvarník, cestovateľ a spisovateľ Milan Augustín formou malieb a grafiky sprostredkúva svoje dojmy a zážitky z návštevy exotickej Francúzskej Polynézie, otvorili dnes v košickom Slovenskom technickom múzeu. Obrazy maľoval aj v poryvoch príchodu uragánu, či v mrholiacom daždi antarktického frontu. Výstava s názvom Milan Augustín Spomienky na Polynéziu potrvá do 11. mája.
Pacifik je obrovským kusom oceánu, v ktorom sú tisíce ostrovov a atolov, kde sa nachádzajú perly, ale aj iné bohatstvo. "Pacifik bol časťou Zeme, kde neexistoval Boh a diali sa tam obrovské svinstvá a zloby. Americkí veľrybári, čílski ťažiari guána, ale aj plantážnici zotročovali Polynézanov a tí umierali po stovkách. Raj plný krvi a sĺz. A roviny môjho myslenia. Hiva, polynézske námorné trasy, etnogenéza domorodcov a prisťahovalcov, kultúrne kontakty a hľadanie neznámych paralel a súvislostí. A Francúzska Polynézia, prosím, pozrite sa na mapu, je väčšia ako celá Európa po Ural, a to je určitý fenomén geopolitického charakteru, ktorý vyvažuje aj americký vplyv na svet. Len my si to akosi neuvedomujeme." To je autorove vnímanie tamojšieho tajuplného sveta, pre bežných ľudí mnohokrát nepoznaného.
Milan Augustín, narodený 21. augusta 1947 v Banskej Štiavnici, vyštudoval vedu o umení a estetiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a súkromne maliarstvo. Spočiatku sa literárne angažoval ako kultúrny publicista. Je autorom 21 kníh, pričom zážitky z ciest po Polynézii pretavil do knižnej podoby pod názvom Omyl pána Hayerdahla (2008).
Prečo práve Francúzska Polynézia? Rozhlasové vysielanie v časoch detstva rozhodlo o ďalšom smerovaní Milana Augustína. Čítanie z knihy Kon-tiki nórskeho moreplavca T. Hayerdahla o dobrodružnej ceste naprieč Tichým oceánom podnietilo jeho detskú zvedavosť a priviedlo ho k prvým myšlienkam na tajomný svet vzdialenej exotiky. Knižné tituly Kon-tiki a Aku-aku boli čítaním jeho mladosti. Paul Gauguin predstavuje ďalší pomyselný medzník v jeho živote. Svojou osobnosťou a výtvarnými dielami v ňom definitívne prebudil umeleckého ducha. Gauguin tvoril značný čas na Veľkonočných ostrovoch a tam aj zomrel a je pochovaný, Augustín mu chcel vzdať hold návštevou jeho hrobu. Na dôvažok, na týchto ostrovoch viedol časť svojich astronomických pozorovaní Milan Rastislav Štefánik. To bol druhý dôvod cesty Augustína na uvedené ostrovy Francúzskej Polynézie.
V rámci histórie baníctva a hutníctva sa Augustín venoval tzv. Thurzovsko-Fuggerovskej medi. V 80-tych rokoch minulého storočia vytiahli v prístave Hamburg vrak lode, v ktorej boli medené platne s razidlami tohto podniku. Táto skutočnosť predstavuje svedectvo o tom, že táto meď sa vyvážala mimo Európy, konkrétne do Beninu v Afrike. O tom napísal knihu Kovové križovatky pani histórie. Vzorky tejto medi sú súčasťou výstavy ako prepojenie na aktivity združenia Slovenská železná cesta.
Výstava sa koná v rámci Dní francúzskej kultúry 2013 a je príspevkom do kultúrneho fenoménu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
