Vatikán 28. júna 2018 (HSP/KAP/Foto:TASR-L’Osservatore Romano/pool photo via AP)
Pápež František bude vo štvrtok po piaty raz vo svojom pontifikáte menovať nových kardinálov. Bude to 14 nových nositeľov purpuru z Japonska, Indie, Iraku, Španielska, Talianska, Poľska, Portugalska, Mexika, Bolívie, Peru a Madagaskaru.
Počet kardinálov – voličov pápeža – sa tak zvýši na 125, ďalších 101 už prekročilo hranicu 80 rokov. Vo štvrtok popoludní o 16. hod. bude v Chráme sv. Petra konzistórium kreovania kardinálov. O deň neskôr bude pápež na Námestí sv. Petra sláviť slávnostnú svätú omšu na počesť rímskych svätcov sv. Petra a sv. Pavla a odovzdá novým arcibiskupom pálium.
Menovanie kardinálov má odzrkadľovať „univerzálnosť Cirkvi“, ako povedal František pri jeho ohlásení v polovici mája.
Medzi novými kardinálmi bude iracký patriarcha Louis Rafael I. Sako z Bagdadu, arcibiskup Joseph Coutts z pakistanskej metropoly Karáči, arcibiskup Desiré Carahacana z Toamasiny na Madagaskare aj arcibiskup Thomas Aquinas Manyo Maeda z japonskej Osaky. Kardinálsku hodnosť dostane aj vedúci vatikánskeho úradu pre almužny, arcibiskup Konrád Krajewski, aj arcibiskupi Luis Ladaria, prefekt Ongregácie pre náuku viery a Giovanni Angelo Becciu, vedúci Sekcie pre všeobecné záležitosti na vatikánskom Štátnom sekretariáte a mimoriadny vyslanec Rádu maltézskych rytierov. Kardinálom sa stane aj pápežov vikár v Rímskej diecéze, arcibiskup Angelo De Donatis.
Traja kandidáti dostanú menovanie za kardinálov vo veku nad 80 rokov – mexický arcibiskup Sergio Obeso Rivera (86), bolívijský biskup Toribio Ticona Porco (81) a španielsky páter klaretín Aquilino Bocos Merino (80). Pápež tým podľa vlastných slov ocení ich zvláštne zásluhy v Cirkvi.
Kardináli – poradcovia a voliči pápeža
Kardinál je najvyšší katolícky hodnostár po pápežovi. Slovo „kardinál“ sa odvodzuje od latinského „cardo“ (pánty dverí). Kolégium kardinálov je najdôležitejším poradným grémiom pápeža. Má za úlohu aj voľbu pápeža podľa kánonu cirkevného práva 349.
Pápež si volí kardinálov slobodne. Musia mať aspoň kňazskú vysviacku, vyznamenávať sa vo viere, morálke, zbožnosti, ako aj v múdrosti v správnych záležitostiach. Kto ešte nie je biskupom, musí prijať biskupskú vysviacku. V minulosti pozostávalo kolégium kardinálov väčšinovo z Európanov, s veľkým podielom Talianov. Od Druhého vatikánskeho koncilu (1962-1965) sa však menujú kardináli z celého sveta. Z Európy je stále ešte najväčšia skupina, no už to nie je absolútna väčšina.
Kardinálmi sa stávajú vedúci všetkých rímskych kongregácií ako aj iných dôležitých dikastérií. Okrem toho je táto pocta viazaná aj na dôležité diecézy. Kardináli Rímskej kúrie musia sídliť v Ríme.
Kardináli na čele diecéz sa musia dostaviť do Ríma „tak často, ako ich pápež povolá“. Teda na plenárne zasadnutia, na porady s pápežom, ale aj na mimoriadne poverenia. Noví kardináli sú kreovaní dekrétom pápeža, ktorý vyhlási na konzistóriu pred kolégiom kardinálov. Noví kardináli dostanú svetločervené rúcho a od pápeža kardinálsky biret. Každému pridelí pápež aj titulárne sídlo v Ríme alebo okolí – titulárnu diecézu, rímsku cirkev alebo diakoniu podľa toho, či je to kandidát triedy kardinál – biskup, kardinál – kňaz, alebo kardinál – diakon. Titulárne sídlo má podčiarknuť spojenie kardinála s rímskym biskupom.
Slávnosť sv. Petra sv. Pavla
Na slávnostnej omši na sv. Petra a sv. Pavla 29. júna o 9.30 hod. posvätí pápež páliá – čestné znaky nových arcibiskupov. Sú to úzke pruhy jahňacej vlny s vyšitými krížikmi, ktoré sa nosia na ornáte. Tie sa predtým uchovávali pri hrobe sv. Petra a majú vyjadriť zvláštne spojenie arcibiskupov s Rímom.