Kontrolóri upozornili ústavných činiteľov aj na nefunkčné informačné systémy štátu

Bratislava 7. mája 2021 (SITA/HSP/Foto:Pixabay)

Nefunkčné informačné systémy štátu sú brzdou v účinnej ochrane životného prostredia, efektívnom triedení odpadu, v zvládaní krízových situácií i manažmente povinného očkovania. Upozornil na to Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ), ktorý zistenia o systéme ISKRA (Informačný Systém Krízového Riadenia) za 8,5 milióna eur odstúpili polícii

Ďalšie nedostatky zistené pri nakladaní s majetkom na ministerstvách či samosprávach i iné zistenia kontrolórov v oblasti ropných zásob a ťažby nerastných surovín boli obsahom súhrnnej informácie, ktorú zaslal predseda NKÚ Karol Mitrík trom najvyšším ústavným činiteľom. Informoval o tom hovorca NKÚ Marek Papajčík s tým, že v prvom štvrťroku 2021 ukončili 14 kontrolných akcií v 57 subjektoch.

Na úrovni štátneho rozpočtu je problémom podľa NKÚ posúvanie plnenia vládnych cieľov na koniec plánovacieho obdobia, ako aj neustále prekračovanie schváleného rozpočtu. Národná autorita dlhodobo upozorňuje aj na vysoký počet, a to viac ako 3 000 rozpočtových opatrení, ktorými sa mení schválený rozpočet bez vedomia parlamentu. V roku 2020 boli celkové výdavky štátneho rozpočtu navýšené o takmer 7,8 miliardy. eur. Kontroly preukázali aj potrebu jednotného centrálneho účtovného systému a jednotných pravidiel na minimalizovanie nedostatkov pri účtovaní, evidencii dlhodobého hmotného majetku, ako aj pri riešení pohľadávok.

Kontroly na ministerstvách odhalili aj nepoistené budovy vo vlastníctve rezortu sociálnych vecí alebo systémový nedostatok v Centrálnej evidencii majetku štátu, kde chýbajú nehnuteľnosti v zahraničí. Pre samosprávy obcí, miest a krajov kontrolóri pripravili návod – príklad dobrej praxe, ako postupovať pri predaji či prenájme majetku. Podľa NKÚ sa totiž príliš ľahkovážne a nevýhodne zbavujú svojho majetku a neuvažujú, či ho nebudú potrebovať do budúcnosti. Podľa úradu aj podnikateľský sektor často poukazoval na asymetriu vzťahu štát a podnikateľ pri plnení povinností spojených s platením daní. Kým štát vyžaduje dodržiavanie zákonných lehôt a ich neplnenie sankcionuje, opačne to často neplatí.

Príkladom podľa šéfa NKÚ boli neraz veľmi dlhé kontroly DPH, prekročené lehoty na vrátenie nadmerných odpočtov, čo výrazne komplikuje finančnú situáciu podnikateľov. Kontrola NKÚ potvrdila, že finančná správa nie vždy dodržiava zákonnú lehotu na priznanie a vyplatenie úroku z nadmerného odpočtu DPH. V takomto prípade musí platiteľovi dane zaplatiť naviac aj úrok za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu. V rokoch 2017-2019 vyplatila 745 platiteľom dane úrok z nadmerného odpočtu DPH v objeme takmer 500 tisíc eur. Úroky za oneskorené vrátenie dosiahli v 377 prípadoch výšku spolu 77 tisíc eur, aj tie boli často vyplatené až po zákonnej lehote. Nedostatkom je, že finančná správa nedisponuje analytickým nástrojom.

Audity v environmentálnej oblasti ukázali, že spoločným menovateľom problémov sú nefunkčné informačné systémy. Štátnym orgánom chýba účinný systém kontroly a dostatočné kompetencie. Výsledky kontroly projektu ISKRA odstúpil NKÚ orgánom činným v trestnom konaní pre možné porušenie povinností pri správe cudzieho majetku či zneužitie právomoci verejného činiteľa. Projekt bol realizovaný na rezorte hospodárstva v rokoch 2013 – 2020 s rozpočtom 24 miliónov eur. Hoci ani jedna fáza projektu nebola realizovaná a systém nebol využívaný, ministerstvo do konca minulého roka uhradilo faktúry za viac ako 8,5 milióna eur. Utajenie procesu obstarania kontrolóri považujú za účelové konanie s cieľom vyhnúť sa pravidlám transparentného nakladania s verejnými financiami.