Koniec transakčnej dane ekonomiku nespasí, zamestnávatelia a podnikatelia od Fica žiadajú oveľa viac

RÚZ avizované zrušenie víta, zároveň však vláde pripomína jej skoršie verejné vyjadrenia, že ďalšia konsolidácia už nemá ísť cez zvyšovanie daní a odvodov. Zamestnávatelia preto požadujú, aby približne 400-miliónový výpadok po zrušení transakčnej dane štát pokryl predovšetkým úsporami na vlastnej výdavkovej strane a neprenášal ho opäť na firmy a ich zamestnancov.

Organizácia tvrdí, že štátu predložila takmer 200 konkrétnych návrhov týkajúcich sa rastu, konkurencieschopnosti a podnikateľského prostredia. RÚZ zároveň pripomína, že spolu s Konfederáciou odborových zväzov SR identifikovala možné úspory v objeme takmer dvoch miliárd eur. Zamestnávatelia preto tvrdia, že pri pokračujúcej konsolidácii by mala vláda výraznejšie zasiahnuť výdavkovú stranu verejných financií. Odmietajú, aby sa príjem stratený zrušením transakčnej dane nahradil inou daňou, zvýšením existujúcich daní alebo ďalším zaťažením podnikateľov.

RÚZ pritom poukazuje aj na skoršie vyjadrenia predstaviteľov vlády. Premiér Robert Fico podľa organizácie povedal, že „už nie je priestor na zvyšovanie daní“. Minister práce Erik Tomáš po marcovom rokovaní tripartity uviedol, že prípadná ďalšia konsolidácia by mala byť výlučne na strane výdavkov štátu alebo sa má týkať efektívnejšieho fungovania štátnych systémov. Minister financií Ladislav Kamenický zase podľa RÚZ deklaroval: „Daní, ktoré sme už zaviedli, bolo dosť.“ Zamestnávatelia tieto vyjadrenia považujú za verejný záväzok a žiadajú jasnú odpoveď, či vláda plánuje nové alebo vyššie dane a odvody.

Zvolebnieva sa. Premiér avizuje, že vláda pripravuje zrušenie transakčnej dane

Pozitívne, no s podobným očakávaním ďalších krokov, reaguje aj Klub 500. Jeho predseda Vladimír Soták považuje pripravované zrušenie transakčnej dane za dobrý signál pre slovenské podniky. „Každé opatrenie, ktoré zaťaženie podnikateľského prostredia znižuje a necháva firmám viac priestoru na investície, výrobu a zamestnanosť, je dobrou správou nielen pre podnikateľov, ale pre celú slovenskú ekonomiku,“ uviedol Soták.

Klub 500 zároveň upozorňuje, že slovenské firmy, osobitne priemysel, už dnes čelia vysokým cenám energií, rastúcim nákladom práce, daňovo-odvodovému zaťaženiu, regulačným povinnostiam a administratívnym nákladom. Zrušenie transakčnej dane preto podľa klubu môže firmám vytvoriť väčší priestor na investície a modernizáciu, no malo by byť iba súčasťou širšieho balíka opatrení na podporu konkurencieschopnosti.

Podobne sa na vec pozerá aj SOPK. Jej členovia podľa komory vnímali konsolidáciu verejných financií ako potrebnú, zároveň však kritizovali opatrenia, ktoré síce zlepšovali príjmovú stránku štátu, ale robili tak na úkor výsledkov podnikov a podnikateľského prostredia. Osobitne negatívne podľa SOPK vnímali rast daňového a odvodového zaťaženia v situácii, keď vláda podľa komory dostatočne nepracovala na zvyšovaní efektívnosti vlastného hospodárenia.

Zavedenie dane z finančných transakcií preto podnikatelia vnímali ako nesprávny krok. SOPK zároveň tvrdí, že sa potvrdili obavy, ktoré zaznievali už pri jej zavádzaní. Daň podľa komory nielen zhoršila podnikateľské prostredie, ale nepriniesla ani také príjmy do verejných financií, aké sa pôvodne očakávali.

Transakčná daň opäť sklamala, štát podľa odborníčky príde o stovky miliónov eur

Transakčnú daň vláda zaviedla ako súčasť konsolidácie verejných financií. Zákon nadobudol účinnosť od januára 2025, pričom prvé zdaňovacie obdobie bolo v apríli 2025. Pôvodne sa týkala podnikateľov vrátane živnostníkov a bola nastavená tak, aby štátu priniesla dodatočné príjmy zo samotných finančných pohybov firiem. Pri bežných bezhotovostných transakciách bola sadzba 0,4 percenta s maximom 40 eur za transakciu, pri výbere hotovosti 0,8 percenta bez tohto stropu. Za platobnú kartu sa platil osobitný poplatok. Bežných občanov, ktorí nepodnikali, sa daň netýkala.

Daň sa neodvíjala od zisku firmy. Zdaňovala finančnú transakciu, teda pohyb peňazí. To znamenalo, že náklad vznikal aj pri bežných platbách súvisiacich s podnikaním a nebol priamo naviazaný na ekonomickú výkonnosť podniku. Pri firmách s veľkým množstvom platieb sa preto náklady mohli kumulovať. Od januára 2026 boli z režimu dane vyňaté fyzické osoby – podnikatelia, čo znížilo jej záber a zároveň znamenalo rozdielne zaťaženie podľa právnej formy podnikania.

Pôvodné očakávania štátu boli vyššie než skutočný výnos. Ministerstvo financií v priebehu fungovania dane svoje odhady postupne upravovalo. Za celý rok 2025 bol hotovostný výnos dane 338,9 milióna eur a akruálny výnos 389,3 milióna eur. Pôvodný rozpočtový odhad bol pritom výrazne vyšší.

Práve nižší výnos v porovnaní s pôvodnými očakávaniami je jedným z dôvodov, prečo možno hovoriť o nenaplnení pôvodného zámeru v plnom rozsahu. Neznamená to však, že transakčná daň bola pre štát bezvýznamným príjmom. Do rozpočtu priniesla stovky miliónov eur. Spor sa preto nevedie o tom, či dokázala generovať peniaze, ale o jej širšom ekonomickom efekte, nákladoch pre firmy a o tom, či bol zvolený spôsob konsolidácie správny.

Národniari podali návrh na zrušenie transakčnej dane pre malé firmy s obratom do 100-tisíc eur a živnostníkov

RÚZ, SOPK aj Klub 500 sa v tomto bode zhodujú, že podnikateľské prostredie potrebuje skôr stabilitu, predvídateľnosť a priestor na investície než ďalšie daňové zaťaženie. RÚZ preto odmieta prezentovať zrušenie transakčnej dane ako samotný motor rastu. Podľa zamestnávateľov ide o odstránenie škodlivého opatrenia, nie o nový stimul pre ekonomiku.

SOPK upozorňuje, že samotné zrušenie jednej dane nemôže stačiť na dosiahnutie vyššieho hospodárskeho rastu. Slovensko podľa komory potrebuje podstatne komplexnejšie úsilie, ak sa chce približovať životnou úrovňou priemeru Európskej únie. Klub 500 zase zdôrazňuje, že bez konkurencieschopného priemyslu, investícií, výroby a pracovných miest nebude dlhodobo úspešná ani konsolidácia verejných financií.

Vláda tak bude pri príprave rozpočtu na rok 2027 stáť pred dvojitou úlohou. Na jednej strane chce odstrániť daň, ktorú podnikatelia dlhodobo kritizujú. Na druhej strane musí nájsť spôsob, ako vykompenzovať výpadok príjmov bez toho, aby ďalšiu záťaž preniesla na firmy a domácnosti. Práve tento konflikt môže byť jednou z kľúčových tém rokovaní o budúcoročnom rozpočte.

Z pohľadu podnikateľov je pritom rozhodujúce, čo príde po zrušení transakčnej dane. Ak zostane iba pri odstránení jedného problematického opatrenia, firmy získajú nižšie náklady a jednoduchšie prostredie, no samotný rast to nezaručí. Ak však vláda súčasne pristúpi k úsporám vo vlastných výdavkoch a predstaví konkrétne opatrenia na podporu investícií, produktivity a konkurencieschopnosti, môže ísť o širšiu zmenu hospodárskej politiky.

RÚZ preto od vlády žiada, aby nezavádzala nové ani nezvyšovala existujúce dane a odvody, aby hľadala skutočné úspory na strane štátu a aby čo najskôr predstavila konkrétne prorastové opatrenia. „Transakčná daň mala skončiť už dávno. Teraz očakávame, že vláda dodrží aj zvyšok svojich sľubov,“ uzatvárajú zamestnávatelia.