Prezident: Vstup Čiernej Hory do EÚ by bol signálom pre ostatné krajiny

„Ak Čierna Hora bude pokračovať v tomto rýchlom tempe otvárania a uzatvárania jednotlivých prístupových kapitol, tak nič nestojí v ceste, aby sme ju v roku 2028 mohli prijať ako plnohodnotného člena za rokovacím stolom,“ skonštatoval Pellegrini.

Milatovič je presvedčený, že Čierna Hora sa stane 28. členskou krajinou EÚ v roku 2028. Čierna Hora je podľa neho najpokročilejšou kandidátskou krajinou. „Sme jediná kandidátska krajina, ktorá doposiaľ otvorila všetky rokovacie kapitoly. Z 33 rokovacích kapitol sme už uzavreli 18,“ podotkol. Cieľom podľa neho je, aby do konca tohto roku uzavreli všetky rokovacie kapitoly a budúci rok využili na ratifikáciu prístupovej zmluvy.

EÚ by tým podľa Milatoviča vyslala signál ďalším krajinám, že reformy sa oplatia a proces rozširovania je živý. Pripomenul, že zatiaľ poslednou krajinou, ktorá vstúpila do Únie, bolo Chorvátsko v roku 2013. „Odvtedy prešlo takmer 15 rokov a existuje veľká skepsa medzi občanmi v kandidátskych krajinách, že rozširovanie Európskej únie možno ani nie je reálne,“ poznamenal.

Pellegrini tiež upozornil, že ak EÚ urobí teraz chybu a spomalí proces prijatia ďalšej členskej krajiny, vyšle tým negatívny signál celému západnému Balkánu a stratí podporu občanov tohto regiónu pre väčšiu spoločnú Úniu. „Preto Slovensko v tomto bude zohrávať naozaj významnú úlohu a ako partner a priateľ Čiernej Hory budeme na všetkých možných fórach tlačiť, aby sa proces zdynamizoval a čo najskôr sa zavŕšil úspešným prijatím Čiernej Hory medzi riadne členské krajiny Európskej únie,“ deklarovala slovenská hlava štátu.

Zároveň pripomenula, že Slovensko na druhej strane nebude pri prístupovom procese podporovať dvojité štandardy alebo skratky na obídenie ostatných krajín a stať sa členskou krajinou skôr.

„Čierna Hora je dnes najlepšie pripravená krajina a patrí k frontrunnerom (lídrom, pozn. TASR) v celom procese, a preto má plné právo. Slovensko bude na strane Čiernej Hory v tomto procese až do úspešného konca,“ uviedol Pellegrini. Dodal, že zavŕšenie integračného procesu by prispelo k posilneniu stability, bezpečnosti a prosperity Európy ako celku. Posilní aj hospodársky potenciál Únie a prispeje k zvýšeniu jej globálnej konkurencieschopnosti.

Slovensko je tiež podľa Pellegriniho pripravené Čiernej Hore naďalej poskytovať politickú aj expertnú pomoc. Milatovič potvrdil, že chcú využiť skúsenosti SR v integračnom procese. Dôležitá je pre nich skúsenosť pri využívaní eurofondov a rôznych európskych projektov aj pripravenosť zdravotníctva či vzdelávania.

Spolupráca medzi oboma krajinami podľa slovenskej hlavy štátu dosahuje najvyššiu úroveň. Tvrdí, že hospodárska spolupráca ponúka priestor na ďalší rast. Vidí preto príležitosti na intenzívnejšiu obchodnú výmenu, vzájomné investície aj spoločné projekty. Pozitívne vnímajú aj prehlbovanie kontaktov medzi akademickými a vedeckými inštitúciami či dohody medzi Slovenskou akadémiou vied a Čiernohorskou akadémiou vied a umení, ako aj medzi univerzitnými pracoviskami oboch krajín.

Obaja prezidenti oceňujú letecké spojenie medzi SR a Čiernou Horou. Pellegrini zároveň vyzdvihol rozhodnutie Čiernej hory otvoriť v Bratislave veľvyslanectvo. Vníma to ako prejav záujmu o prehlbovanie spoločných vzťahov. „Vytvárame tým trvalú adresu tu, v Bratislave pre silnejšie politické, hospodárske, kultúrne a vzdelávacie väzby medzi Slovenskom a Čiernou Horou,“ doplnil Milatovič.

Milatovič sa v utorok v Bratislave stretne aj s predsedom Národnej rady SR Richardom Rašim (Hlas-SD) a premiérom Robertom Ficom (SMER-SSD). Prezidenti spoločne navštívia i Svätý Jur, kde vysadia sadenicu tradičnej čiernohorskej odrody viniča Vranac ako symbol priateľstva a vzájomných vzťahov medzi Slovenskom a Čiernou Horou.

Terajšia návšteva prezidenta Čiernej Hory je prvou oficiálnou návštevou čiernohorskej hlavy štátu na Slovensku od roku 2021.