Smutný rekord z Bruselu

Brusel smeruje k ďalšiemu pochmúrnemu míľniku v oblasti násilia spojeného so zbraňami, keďže v prvých siedmich mesiacoch roku 2026 bolo v celom belgickom hlavnom meste zaznamenaných 57 strelieb.

Eskalácia násilia súvisí prevažne so sieťami obchodovania s drogami, z ktorých mnohé čerpajú nových členov z komunít migrantov. Údaje federálnej polície ukazujú, že tieto incidenty, ktoré sa vyskytli v 19 mestách Bruselskej metropolitnej oblasti, si do konca júla vyžiadali dve obete na životoch a 21 zranených. Ak budú streľby pokračovať rovnakým tempom, ročný počet by mohol prekonať vlaňajší údaj – 101.

Súčasná vlna násilia zahŕňala najmenej štyri streľby počas víkendu, čo podčiarkuje rastúce obavy z šírenia organizovaného zločinu súvisiaceho s drogami.

V pondelok 24. augusta skoro ráno bola polícia privolaná na Chaussée de Forest v Saint-Gilles okolo 2:40 po nahlásení streľby. Policajti našli zranenú osobu, poskytli jej prvú pomoc a zabezpečili jej hospitalizáciu. Následne boli v blízkosti miesta činu zatknutí dvaja podozriví.

Tento incident nasledoval po streľbe v Saint-Gilles v sobotu večer, pri ktorej bol zranený jeden muž. Starosta Jean Spinette uviedol, že zranenia obete neboli život ohrozujúce, a spojil tento útok s drogami súvisiacou kriminalitou.

V nedeľu ráno zasiahla guľka okno bytu v blízkosti brány Porte de Hal.

V piatok večer ozbrojenci spustili paľbu na policajnú stanicu na ulici Rue Démosthène v Anderlechte. Budova bola zasiahnutá guľkami, nikto však nebol zranený. Dvaja podozriví údajne ušli na elektrickom skútri.

Útok vyvolal rozhorčenú reakciu belgického konzervatívneho politika Matthiasa Vanden Borreho. V príspevku na X napísal:

Na policajnú stanicu v Anderlechtu sa strieľalo vojenskými zbraňami. Ale v Bruseli to nikomu nevadí?! Naše hlavné mesto sa nachádza v smrteľnej špirále násilia a politickej bezmocnosti.

Bruselský generálny prokurátor Julien Moinil opísal útok na policajnú stanicu ako dôkaz jasného zámeru podkopať štátnu autoritu. Už skôr varoval, že obeťou streľby sa v Bruseli môže stať ktokoľvek, pričom argumentoval, že mnohé útoky sú nariaďované priamo z väzníc.

Dve smrteľné streľby zaznamenané doteraz v tomto roku sa odohrali v Saint-Josse-ten-Noode v januári a v Molenbeek-Saint-Jean v júli. Obe boli údajne spojené s drogovým prostredím.

Napriek sľubom bojovať proti zločinu sa to belgickým etablovaným stranám zjavne nepodarilo.

Bruselský ministerský predseda Boris Dilliès uviedol, že vláda nedovolí, aby organizovaný zločin prevzal kontrolu nad mestom. Medzi opatrenia patrí vymenovanie bruselského komisára pre drogy od septembra a obmedzenie používania elektrických kolobežiek, ktoré podľa úradníkov často využívajú zločinci.

Vláda sa už obrátila na armádu so žiadosťou o podporu. Od apríla vojaci spolu s políciou hliadkujú v bruselskom metre a na železničných staniciach.

Prečítajte si tiež:

• Budeme musieť jesť trávu a kôru. Rumunsko smeruje ku katastrofe
• Najdrahšia hromadná deportácia v nemeckej histórii? Vyhostenie 33 ľudí stálo 518-tisíc eur