Opozícia žiada vysvetlenie financovania a riadenia nového jadrového zdroja

Galek uviedol, že opozícia chcela na výbore získať odpovede aj na otázku, prečo vláda považuje nový jadrový zdroj za jednu z priorít budúcoročného štátneho rozpočtu a odkiaľ chce financovať výdavky súvisiace s projektom. Poukázal pritom aj na možnosť uplatnenia predkupného práva štátu na ďalší 17-percentný podiel v Slovenských elektrárňach.

Jadrový zdroj ako jedna z priorít rozpočtu

„V prvom rade sme chceli vedieť, prečo Robert Fico považuje nový jadrový zdroj za jednu z troch priorít pre budúcoročný rozpočet,“ povedal Galek.

Podľa Galeka premiér hovorí o 190 miliónoch eur v súvislosti s ČEZ, pričom vládny splnomocnenec podľa neho spomínal ďalších 300 miliónov eur potrebných na pokračovanie projektu bez českého partnera.

Opozícia sa podľa Galeka chcela pýtať aj na dôvody prípadného odchodu ČEZ z JESS. Uviedol, že nenašiel verejné vyjadrenie českej spoločnosti, podľa ktorého by chcela byť zo spoločného projektu vyplatená alebo z neho odísť. Poukázal zároveň na know-how, ktoré ČEZ do prípravy projektu priniesol, a na možnú synergiu s projektom nových jadrových blokov v Dukovanoch.

Ivan Štefunko z PS spochybnil spôsob, akým vláda verejne pracuje s ocenením podielu ČEZ na základe posudku Ernst & Young. Podľa neho by výsledok takéhoto ocenenia mal slúžiť ako podklad pre vyjednávanie a nemal by sa vopred verejne komunikovať.

„To znamená, že keď niekto chce mať nejaký posudok, tak tú cenu, ktorá z toho vyjde, by sme si mali strážiť, aby sme prišli rokovať s ČEZ-om,“ povedal Štefunko. Podľa neho by si štát mal nechať vypracovať vlastné ocenenie podielu a až následne rokovať o jeho cene.

Podiel v Slovenských elektrárňach

Štefunko zároveň pripomenul, že spoločný podnik s ČEZ vznikol počas vlády Roberta Fica v roku 2009. Kritizoval podľa neho nekonzistentný prístup vlády, ktorá na jednej strane požaduje stopercentnú štátnu kontrolu nad budúcim jadrovým zdrojom, no na druhej strane sa neusiluje o zvýšenie podielu štátu v Slovenských elektrárňach.

Kritizoval tiež postup vlády v súvislosti s americkou spoločnosťou Westinghouse. „Pripomínam, že nebol žiadny tender, že nebola žiadna nejaká súťaž,“ povedal Štefunko.

Nejasnosti v riadení projektu

Rastislav Krátky z KDH upozornil najmä na nejasnosti v riadení projektu. „Pozeráme sa už viac ako rok na to, že nevieme, kto vlastne riadi tento projekt. Je to teda ministerka Saková, alebo je to Robert Fico? Zároveň vidíme, že vláda nedodržala už dva svoje vlastné termíny. Čiže sú na mieste otázky, z čoho sa tento nový jadrový projekt bude platiť a kto ho vlastne riadi, a zároveň aký je teda harmonogram a plán výstavby,“ povedal.

Podľa Krátkeho nie sú jasné ani právomoci vládneho splnomocnenca. Opozícia má podľa neho ústavnú povinnosť kontrolovať plnenie verejného záujmu a pri takomto projekte je preto legitímne požadovať od vlády odpovede.

Krátky označil nový jadrový zdroj za najväčší investičný projekt v histórii Slovenska a zdôraznil potrebu parlamentnej kontroly. „Pri najväčšom investičnom projekte musí byť jasné, kto ho riadi a za čo sa to postaví,“ uviedol. Opozícia sa podľa neho chce k téme vrátiť na riadnom alebo mimoriadnom rokovaní hospodárskeho výboru.