Transakčná daň opäť sklamala, štát podľa odborníčky príde o stovky miliónov eur

Daňová odborníčka Silvia Hallová z poradenskej spoločnosti Grant Thornton upozorňuje, že problém nie je len vo výpadku samotnej dane, ale aj v jej vplyve na celú ekonomiku. „Transakčná daň je nastavená tak, že vyslovene povzbudzuje k nepriznávaniu ďalších daní kvôli presunu do hotovosti. Štát na transakčnej dani nielen nevyberie, čo chcel, ale táto daň mu znižuje aj výber daní z príjmu aj DPH,“ zdôrazňuje Hallová. Tento efekt podľa nej umocňuje fakt, že Slovensko má druhé najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce v EÚ a vysokú daň z príjmu pre veľké firmy, čo v kombinácii s transakčnou daňou ešte viac brzdí hospodársku aktivitu.

Slová Hallovej potvrdzujú aj analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP), ktorí už v júni avizovali, že daňovo-odvodové príjmy štátu budú v porovnaní s rozpočtom nižšie až o 933 miliónov eur. Dôsledky sú viditeľné aj v investíciách: kým ešte v roku 2023 prilákalo Slovensko 484 investícií v hodnote takmer 4 miliardy eur, o rok neskôr to bolo už len 28 projektov za 1,7 miliardy. Tento rok by podľa odhadov prílev priamych zahraničných investícií nemal prekročiť 500 miliónov eur.

Transakčná daň je podľa Hallovej zároveň v európskom priestore raritou. Zavedenú ju má iba Maďarsko, no v inom nastavení. Na Slovensku sa problém prejavuje najmä v rozdielnom daňovom zaťažení hotovostných a bezhotovostných transakcií. Bezhotovostné prevody podliehajú dani 0,4 %, resp. maximálne 40 eur, kým hotovostné platby ostávajú bez zaťaženia. Tento rozdiel podľa Hallovej tlačí firmy k väčšiemu využívaniu hotovosti, pričom časť operácií sa dostáva mimo účtovníctva. „Dlhoročná prax po celom svete potvrdzuje, že hotovostné operácie vždy motivujú firmy smerovať časť operácií kompletne mimo účtovníctva. Štát by sa mal snažiť daňový systém zjednodušiť a nastaviť tak, aby motivoval firmy platiť dane a nie sa im vyhýbať. Súčasné nastavenie funguje presne opačne,“ hovorí Hallová.

Výsledkom je, že podnikateľské prostredie sa ďalej zhoršuje a firmy reagujú optimalizáciou namiesto rastu či investícií. Slovensko tak riskuje nielen výpadky v rozpočte, ale aj dlhodobé straty v konkurencieschopnosti, čo môže mať negatívne dôsledky na celú ekonomiku aj životnú úroveň obyvateľov.