Členské štáty musia okamžite investovať miliardy, inak za klimatické škody zaplatia ešte viac

Vlny horúčav, prehlbujúce sa sucho a rozsiahle lesné požiare podľa neho v posledných mesiacoch spôsobili obrovské škody a adaptácia na klimatickú zmenu už nie je dobrovoľným výdavkom.

„Myslím si, že už sme zažili dosť varovaní zo strany reality na to, aby sme pochopili, že výdavky na adaptáciu nie sú luxusom,“ uviedol Hoekstra. „Je to úplne jasná nevyhnutnosť. Musíme začať konať, pretože ak to neurobíme, nakoniec zaplatíme ešte viac.“

Európska komisia (EK) odhaduje, že klimatické katastrofy už v súčasnosti znižujú hrubý domáci produkt Európskej únie (EÚ) o jedno percento. Do roku 2050 by tento podiel mohol vzrásť na 2,3 percenta a do konca storočia až na sedem percent.

Podľa EK by Únia mala do roku 2050 investovať do adaptačných opatrení približne 70 miliárd eur ročne, napríklad do protipovodňovej ochrany či ochladzovania miest. Európske krajiny však v súčasnosti vynakladajú odhadom 29 miliárd eur ročne, zatiaľ čo škody na infraštruktúre a majetku dosahujú približne 45 miliárd eur ročne.

„Nikto z nás nemá na dvore strom, na ktorom rastú peniaze. Rozpočet je však napokon odrazom politických priorít,“ zdôraznil Hoekstra a varoval, že bez vyšších investícií budú rásť zdravotné, hospodárske aj spoločenské škody.

Komisia pripravuje celoeurópsky rámec klimatickej odolnosti, ktorý chce predstaviť v októbri alebo novembri. Zahŕňať má spoločný scenár rizík, jasnejšie rozdelenie zodpovednosti medzi jednotlivé úrovne verejnej správy a začlenenie klimatickej odolnosti do rozhodovania o investíciách, legislatíve a ďalších politikách.

„Nemôžeme si dovoliť, aby sme leto 2027 alebo 2028 vnímali ako ďalšie varovanie. Varovaní sme už mali dosť,“ povedal Hoekstra.