Za 45-tisíc našli problémy, no pustili ďalej všetky zóny. MŽP potom sedem vyradilo

Ministerstvo hospodárstva nám na základe infožiadosti sprístupnilo podklady k zákazke pre Integra Consulting. Z odpovede vyplynulo, že rezort za plnenie uhradil 45 165,60 eura s DPH. Integra pre MH SR vypracovala Správu o hodnotení strategického dokumentu a zároveň dodala podklady k návrhu strategického dokumentu. Súčasťou zákazky bola aj konzultačná podpora. Zástupcovia Integry sa zúčastnili verejných prerokovaní a odpovedali na otázky verejnosti.

Ministerstvo 9. júna prevzalo od firmy oba objednané dokumentové výstupy. Odbor energetickej a surovinovej politiky podľa rezortu celé plnenie „vecne kontroloval“.

Keď sme si však vypýtali pripomienky ministerstva k Správe o hodnotení, požiadavky na opravy, reakcie Integry či záznamy z obsahových rokovaní, MH SR odpovedalo, že nimi nedisponuje. Práve to nás priviedlo k otázke, akú odbornú pridanú hodnotu mala Správa, ktorú Integra za štátne peniaze vypracovala. Porovnali sme preto jej závery s konečným stanoviskom MŽP.

Výsledok otvára jednoduchú otázku: načo je strategické hodnotenie, ktoré problémy pomenuje, ale neodfiltruje ani jedno územie? Integra odporučila pokračovanie všetkých ôsmich zón. MŽP následne pri siedmich ďalšie pokračovanie neodporučilo. Pri väčšine pritom nešlo o problémy, ktoré by sa objavili až po odovzdaní Správy. Integra mnohé z nich poznala. Rozdiel bol v tom, čo z nich vyvodila.

Problémy našla. Filter však nezapol

Porovnanie oboch dokumentov zverejnených na enviroportáli ukazuje opakujúci sa vzorec. Pri AZ-1 Prietržka – Sobotište SoH predpokladala významne negatívny vplyv na krajinný ráz a pripúšťala, že zásadný zásah zostane aj po zmierňujúcich opatreniach. Napriek tomu so zónou súhlasila po podrobnejšej EIA.

Pri AZ-2 Gbely – Štefanov poznala negatívny vplyv na krajinu a kultúrne hodnoty vrátane Baziliky v Šaštíne aj prekryv s ložiskami lignitu a ropy. Pri AZ-4 Okoč – Zemianska Olča evidovala chránené ložiskové územie Veľký Meder, hydrogeologické riziká aj blízkosť Natura 2000. Pri AZ-5 Palárikovo – Nové Zámky oba dokumenty pracovali s údajom, že 83,2 percenta zóny tvoria kvalitné poľnohospodárske pôdy, a SoH poznala aj konflikt s CHVÚ Dolné Považie. Pri AZ-6 Komjatice – Mojzesovo vedela o výhradnom ložisku Mojzesovo a blízkosti toho istého chráneného vtáčieho územia.

Odpoveď bola v týchto prípadoch podobná: ďalšie prieskumy, úprava hraníc alebo neskoršia projektová EIA. Následné stanoviská však pri rovnakých konfliktoch často nastavili prísnejšiu hranicu. Nie všetko bolo Integre známe už v júni. Pri AZ-7 Podhájska – Dvory nad Žitavou napríklad až neskoršie stanovisko MŽP prinieslo konflikt s chráneným ložiskovým územím Podhájska pre geotermálnu energiu.

Žitný ostrov: ten istý problém, iný záver

Najčistejšie je rozdiel vidieť pri AZ-3 Vrakúň – Dolný Štál. SoH výslovne uvádzala, že celá zóna leží v CHVO Žitný ostrov, a pomenovala možné vplyvy na prúdenie, kvalitu aj množstvo podzemnej vody. Riešením mal byť podrobný hydrogeologický prieskum, monitoring a ďalšie preverenie.

Sekcia vôd MŽP však 23. júna odporučila AZ-3 vypustiť. Konečné stanovisko dospelo k záveru, že ani hydrogeologický prieskum nevyrieši základný konflikt tak, aby po potrebnom zásahu zostal zachovaný minimálny výkon 100 MW.

Základný problém sa nezmenil. Zmenil sa záver. Ak pri strategickom zdroji pitnej vody ešte len potrebujeme podrobný prieskum, pozitívne odporúčanie pre akceleračnú zónu pôsobí predčasne.

Východ ukázal, čo ostatným chýbalo

Najzaujímavejší výsledok porovnania je práve zóna, ktorá zostala. Pri pilotnej zóne Východ už počas spracovania SoH prebiehala paralelná projektová EIA. Integra pri hodnotení používala výsledky ročných prieskumov vtákov a netopierov, podrobnejšie hodnotenie Natura 2000 aj údaje viazané na konkrétny projektový variant.

Rozdiel sa ukázal aj pri Laborci. SoH navrhla zónu v tomto mieste prerušiť pre riečnu krajinu a biokoridor. MŽP mohlo následne overiť, že úprava hranice konflikt odstráni a nezasiahne polohy veterných elektrární vo variante 2 paralelnej EIA.

Pri Východe teda časť podrobnej práce nebola iba prísľubom do budúcnosti. Už existovala. A práve Východ zostal. To nedokazuje, že každá akceleračná zóna musí mať vopred kompletnú projektovú EIA. Ukazuje však, o koľko pevnejší je pozitívny verdikt, keď strategické hodnotenie stojí aj na podrobnejších lokálnych a terénnych podkladoch.

Kto napokon povedal „nie“

Ministerstvo hospodárstva, vedené Denisou Sakovou, bolo obstarávateľom dokumentu, ktorý mal vytvoriť základ pre zrýchlené povoľovanie veterných projektov. Výstup objednaný rezortom neodporučil vyradiť ani jednu z ôsmich zón.

Tvrdé rozhodnutia prišli až od ďalších orgánov. Sekcia vôd MŽP odmietla pokračovanie na Žitnom ostrove. Pamiatkový úrad pri AZ-1 a AZ-2 spochybnil presúvanie zásadných krajinných a pamiatkových konfliktov do projektovej EIA. Štátna ochrana prírody kritizovala nedostatočné kumulatívne hodnotenie pri CHVÚ Dolné Považie a presúvanie podstatných otázok do ďalšieho stupňa posudzovania.

Do toho zapadá aj odpoveď MH SR na našu infožiadosť. Rezort tvrdí, že plnenie vecne kontroloval, no pripomienky, opravy ani záznamy z obsahových rokovaní nám nevedel predložiť. Dokumenty nepreukazujú, že si MH SR objednalo pozitívny výsledok. Faktom však je, že jeho strategická vrstva ponechala otvorených všetkých osem zón a zodpovednosť za negatívne verdikty prevzali až ďalšie orgány. Z redakčného pohľadu to bolo pre rezort hospodárstva politicky pohodlné rozdelenie rolí.

Časť mainstreamu potom odborný výsledok výrazne personalizovala. Denník E písal, že Taraba „potopil veterné elektrárne, aby si získal konšpirátorov“, a do popredia dal odporcov veterných parkov či dezinformačnú scénu. V samotných textoch pritom uvádzal aj vecné výhrady odborných orgánov k vodám, biokoridorom a ďalším environmentálnym rizikám. Odborný spor teda nezmizol, iba ho prekryl politický príbeh.

Čo teda daňový poplatník dostal za 45-tisíc?

Za 45 165,60 eura štát nedostal prázdny papier. Integra identifikovala množstvo reálnych konfliktov a vytvorila rozsiahly podklad pre ďalší proces. Ako selekčný filter pre územia, ktoré mali získať výhodu zrýchleného povoľovania, však SoH neodfiltrovala nič.

Ak má štát vytvárať územia so zrýchleným povoľovaním, práve Východ ukazuje logickejšie poradie. Najprv mať dosť odborných a terénnych údajov na spoľahlivé posúdenie vhodnosti územia, až potom šliapnuť na plyn.