Viac daní, viac príjmov, ale aj viac dlhu. Účet za konsolidáciu môže vystaviť volič

Vláda môže oprávnene povedať, že konsolidáciou znížila deficit. Oveľa ťažšie však vysvetlí, prečo po miliardových opatreniach dlh ďalej rastie, štát potrebuje ďalšiu konsolidáciu a jeho vlastné zoštíhľovanie je oveľa menej viditeľné než nové dane a kontroly. RRZ potvrdzuje pokles deficitu verejnej správy na 4,5 % HDP, ale zároveň rast hrubého dlhu na 61,4 % HDP.

To už nie je iba problém štátneho rozpočtu. Nespokojnosť so životnou úrovňou rastie a prenikla aj do voličského tábora dnešnej koalície. Najviditeľnejšie je to pri Hlase, kde už podľa NMS prevládajú nespokojní voliči nad spokojnými. Účet za takto nastavenú konsolidáciu môže koalícii prísť už vo voľbách 2027.

Štát vybral viac. Čo za to dostal?

Štátny rozpočet za rok 2025 skončil o 170 miliónov eur lepšie, než parlament schválil. Pre človeka, ktorý konsolidáciu pocítil vo vyšších daniach a cenách, je však dôležitá druhá otázka: čo sa po tejto obeti zmenilo na hospodárení samotného štátu?

Štátu medziročne pribudlo takmer 2,8 miliardy eur príjmov, ale výdavky zároveň vzrástli približne o 2,54 miliardy eur.

Najväčším jednotlivým príjmovým opatrením balíka bola zmena sadzieb DPH. Ministerstvo financií pôvodne rátalo s fiškálnym efektom zmien sadzieb DPH 750 miliónov eur. V aktuálnom odpočte ho odhaduje na 717 miliónov eur.

Balík na rok 2025 predstavila 17. septembra 2024 koalícia Roberta Fica. Ministrom financií bol Ladislav Kamenický. Súčasťou balíka bolo zvýšenie základnej sadzby DPH na 23 % aj zavedenie dane z finančných transakcií.

Časť rastu výdavkov má jasné vysvetlenie. Približne miliardu eur tvoril vyšší medziročný výdavok z Plánu obnovy a obsluha štátneho dlhu zdražela približne o ďalších 376 miliónov eur.

Ani po miliardovej konsolidácii sa však štát nedostal do bodu, keď by prestal vytvárať ďalší dlh.

Pre občana je práve toto hranica medzi rozpočtovým vysvetlením a vlastnou skúsenosťou. Vyššiu DPH a nové dane pocíti okamžite, rovnako ako ich premietnutie do cien. Argument, že bez konsolidácie by bol deficit aj dlh vyšší, je ekonomicky relevantný. Politicky je však oveľa ťažšie predávať úspech ozdravovania v čase, keď je celkový dlh vyšší a na stole je ďalšie kolo konsolidácie.

Pri jednej z najviditeľnejších nových daní navyše štát výrazne precenil, koľko dokáže vybrať.

Ministerstvo financií samo uvádza, že pôvodný odhad transakčnej dane bol pre nedostatok slovenských údajov postavený aj na skúsenosti Maďarska. Výnos napokon zaostal za očakávaním. Neskôr pribudli výnimky a od januára 2026 fyzické osoby – podnikatelia prestali byť daňovníkmi tejto dane.

Rok 2025 zároveň priniesol výrazný zlom v živnostiach. Zaniklo o 21 094 živností viac, než vzniklo. Z dát nevyplýva, že tento prepad spôsobila transakčná daň alebo konsolidácia. Dôvody jednotlivých zánikov nepoznáme. Je to však varovný signál z obdobia, keď malí podnikatelia čelili novým nákladom a povinnostiam.

Keď vláda zvýšila základnú sadzbu DPH a zaviedla transakčnú daň, prirodzene prichádza otázka, ako viditeľne šetrila sama na sebe.

Nevyplýva z toho, že by štát na sebe nešetril. Je však ťažké hovoriť o zásadnom zoštíhlení aparátu, keď počet reálne obsadených miest v sledovaných štátnych rozpočtových organizáciách vzrástol. Ministerstvo financií rast vysvetľuje najmä zmenami v školstve a posilňovaním obranyschopnosti.

Práve tu sa rozpočtové čísla menia na každodennú skúsenosť človeka. Občan stretáva štát pri dani, bločku, pokladnici a kontrole.

Štát vidí zmrzlinu za 1,20 eura. Uvidia voliči jeho vlastný účet?

Podľa Finančnej správy si kontrolóri 11. augusta v zmrzlinárni v Humennom kúpili zmrzlinu za 1,20 eura. Údaje systému eKasa podľa úradu ukázali, že tržba v čase nákupu zaevidovaná nebola a doklad vznikol až o 16 minút neskôr.

Nezaevidovanú tržbu má štát právo kontrolovať. Spor nie je o tom.

Politický problém je v kontraste. Štát dokáže byť veľmi dôsledný pri jednom bločku za 1,20 eura a od občana či podnikateľa očakáva presnosť pri každom eure. Ten istý človek potom vidí, že po miliardových konsolidačných opatreniach dlh krajiny ďalej rastie a veľké zoštíhľovanie štátu sa v počte reálne obsadených miest neukázalo.

V riadnom termíne parlamentných volieb v roku 2027 bude koalícia voličom vysvetľovať nielen to, že deficit znížila, ale aj cenu tohto výsledku. Najmä ľuďom, ktorí nemajú účtovné oddelenia, daňových poradcov ani veľký priestor preniesť nové náklady na niekoho iného.

Varovný signál je už viditeľný pri Hlase. V máji 2026 bolo podľa NMS medzi jeho voličmi 49 percent nespokojných so životnou úrovňou a 29 percent spokojných.

Fiasko s pôvodným nastavením transakčnej dane pritom ukazuje problém celej konsolidácie v malom: štát zaviedol citeľný zásah do podnikania, vybral podstatne menej, než očakával, a po roku z dane vyňal fyzické osoby – podnikateľov.

Keď občan vidí štát dôslednejší pri vyberaní peňazí z jeho vrecka než pri znižovaní vlastných nákladov, z rozpočtového problému sa stáva aj problém volebný. Vláda má na svoju obranu nižší deficit. Volič má pred sebou vyššiu DPH, nové dane a ďalšie kolo konsolidácie.

Účet za takto nastavenú politiku môže koalícii prísť už vo voľbách 2027.