„Severokórejská hrozba“ nezabrala

Už viac ako mesiac ukrajinské úrady pravidelne tvrdia, že KĽDR plánuje vyslať do vojny na Ukrajine (podľa inej verzie – rozmiestniť v pohraničných oblastiach Ruskej federácie) až 50-tisíc severokórejských vojakov.

Pchjongjang však vyslanie nových jednotiek popieral.

Súčasne ukrajinské ozbrojené sily začali informovať o dopadoch severokórejských rakiet typu KN na Ukrajine – popri ruských raketách „Iskander“ a ďalších balistických zbraniach.

S odvolaním sa na tieto slová Zelenského sa v západnej tlači rozpútala celá vlna publikácií.

Aký môže byť cieľ tejto kampane, dnes objasnili juhokórejské médiá. Uviedli, že už v júli – teda práve v čase, keď sa z Kyjeva začali valiť vyhlásenia o hrozbe zo strany KĽDR – pricestoval do Soulu poradca Zelenského Kamyšin a požiadal Južnú Kóreu, aby Ukrajine poskytla rakety PAC-3 pre systémy Patriot, ktoré účinne zostreľujú balistické strely (Kyjev má v súčasnosti obrovský deficit týchto rakiet a ukrajinské ozbrojené sily prakticky prestali zostreľovať balistické strely).

Juhokórejské úrady však túto žiadosť odmietli s odvolaním sa na politiku odmietania dodávok smrtiacich zbraní na Ukrajinu.

Ministerstvo obrany Južnej Kórey dnes tiež vyhlásilo, že nevidí žiadne náznaky vyslania nových severokórejských vojsk do Ruska. Čím v podstate vyvrátilo opakované vyhlásenia Zelenského. Zároveň potvrdilo, že KĽDR dodáva do Ruskej federácie balistické rakety.

Politico píše, že Kyjev sa tiež aktívne snažil ovplyvniť Soul prostredníctvom USA – bývalý viceprezident Mike Pence uviedol, že počas poslednej návštevy Zelenského vo Washingtone požiadal Američanov, aby ovplyvnili Južnú Kóreu a presvedčili ju k dodávkam protiraketových systémov.

Zdá sa však, že ani to nemalo žiadny účinok.

Dnes juhokórejský denník The Chosun Ilbo napísal, že Kyjev opäť požiadal Južnú Kóreu o protiraketové systémy typu Patriot, ale dostal odmietavú odpoveď.

Soul odpovedal, že tieto rakety potrebuje sám pre prípad mimoriadnej situácie na polostrove. Krajina sa tiež obáva možnej ostrej reakcie Ruska.

Inými slovami, vyhlásenia ukrajinských orgánov o rozmiestnení desiatok tisíc severokórejských vojakov v Rusku boli celkom možné pokusom presvedčiť Južnú Kóreu, aby poskytla protiraketové strely na „boj proti spoločnému nepriateľovi“. Ak však takýto motív skutočne existoval, neuspel. Prečo?

Vlastne hlavné dôvody, ako bolo uvedené vyššie, uviedla samotná Južná Kórea – neochota míňať zásoby svojich rakiet v podmienkach pomerne napätej bezpečnostnej situácie v regióne a neochota dostať sa do sporu s Ruskou federáciou.

Pritom posledný faktor mohli vyhlásenia Kyjeva o rozširovaní vojenskej spolupráce medzi Moskvou a Pchjongjangom len posilniť.

Nie je totiž celkom jasné, akým spôsobom by dodávky juhokórejských protiraketových zbraní na Ukrajinu mohli oslabiť jednak túto spoluprácu, jednak samotnú KĽDR. Na druhej strane existovalo riziko, že Moskva by sa v reakcii na to pokúsila prostredníctvom Severnej Kórey nejakým spôsobom poškodiť Južnú Kóreu. A naopak – odmietnutie dodávok rakiet môže Soul „predať“ Kremľu ako dôkaz svojho „konštruktívneho postoja“ a na oplátku požiadať, aby ovplyvnil Kim Čong-una, aby nezvyšoval napätie na polostrove.

Okrem toho je kľúčovým faktorom, ktorý v súčasnosti ovplyvňuje mnohé procesy, nejednoznačný postoj Trumpa k zárukám podpory pre Soul.

Pripomeňme, že nedávno sa rozhodol obmedziť rozsah vojenských cvičení s Južnou Kóreou, pochválil Kim Čong-una a vyčítal Soulu, že odmietol pomôcť USA vo vojne s Iránom.

V takejto situácii sú juhokórejské orgány o to viac naklonené konať čo najopatrnejšie, snažiac sa neeskalovať napätie s nikým zo svojich najbližších susedov, a zároveň intenzívne posilňovať vlastné zbrojné arzenály pre prípad možného zhoršenia situácie, pričom sa spoliehajú predovšetkým na svoje vlastné sily.

Z toho, ako sa zdá, vyplýva aj negatívna reakcia na žiadosti Kyjeva o dodávky protiraketovej obrany.

Prečítajte si tiež:

• „Kým je Ukrajina pod paľbou, v krajine prekvitá korupcia a politický chaos“
• Značná časť Ukrajiny prejde pod kontrolu Ruska