Môj profil 
Predplatné
“V záujme vyššej efektivity obecných zastupiteľstiev a zníženia finančných prostriedkov na ich činnosť sa upravuje rozpätie počtu poslancov obecných zastupiteľstiev, a to predovšetkým v obciach s vyšším počtom obyvateľov a mestách, kde ich rozpätie je nadhodnotené. Slovenská republika má viac ako dvojnásobne vyšší podiel komunálnych poslancov na 100.000 obyvateľov, ako je priemer Európskej únie,” približuje ministerstvo.
Napríklad v mestách s počtom obyvateľov od 50.001 do 100.000 je v zastupiteľstve v súčasnosti 19 až 31 poslancov, po novom to má byť 17 až 21. V prípade miest nad 100.000 obyvateľov sa má rozpätie poslancov znížiť z 23 až 41 na 21 až 25 poslancov. “Primeraná účelná redukcia počtu poslancov sa navrhuje tak, aby nebolo ohrozené bezproblémové plnenie úloh zastupiteľského zboru obce,” tvrdí ministerstvo. Nový prepočet počtu poslancov sa má prvýkrát použiť vo voľbách do orgánov samosprávy obcí v budúcom roku.
Slovenské samosprávy potrebujú zásadnú reformu, tvrdí odborník na verejnú správu z Centra pre otvorenú politiku Ján Raclavský. “Jedným z cieľov novely zákona je len zmeniť súčasný stav vzťahov medzi zastupiteľstvom a starostami. Zníženie počtu poslancov je len malá, čiastková zmena, ktorá prekrýva neschopnosť vlády riešiť dôležitejšie zmeny. Prvým krokom reformy musí byť prehodnotenie kompetencií miest a obcí, tým druhým zníženie počtu obcí,” povedal Raclavský.
Novela rieši aj platy komunálnych poslancov, ktoré majú dostať stropy. Odmena poslanca obecného zastupiteľstva sa bude odvíjať od základného mesačného platu starostu obce. “Primeraným znížením rozpätia počtu poslancov obecných zastupiteľstiev, ako aj úpravou ich odmien s ustanovením finančného stropu v kalendárnom roku možno prehľadnejšie a najmä efektívnejšie vynakladať verejné prostriedky na činnosť týchto samosprávnych orgánov bez ohrozenia úloh, ktoré plnia,” argumentuje rezort vnútra.
Legislatívna zmena reaguje aj na situáciu tzv. nefunkčných obcí. Ide o tie, v ktorých sa ani v opakovaných voľbách do orgánov samosprávy nepodarí zvoliť žiadny orgán obce, teda starostu alebo obecné zastupiteľstvo. Po novom ju preto bude môcť vláda svojím nariadením pričleniť k susediacej obci, tá s tým však musí súhlasiť. “Obec, ktorá ani po dvoch po sebe nasledujúcich voľbách nemá zvolený nijaký orgán obce, čoho dôsledkom je, že nemá kto za túto právnickú osobu konať, prestáva spĺňať jednu z podstatných náležitostí týkajúcich sa postavenia obce podľa ústavy,” zdôvodnilo ministerstvo.
Právna norma zároveň zavádza možnosť poskytnúť jednorazový finančný príspevok zo štátneho rozpočtu obci, ku ktorej sa obec bez zvolených orgánov pričleňuje. Má sa tak podporiť plynulý výkon jej samosprávy po územnej zmene.
Spresňuje sa aj postup obce pred konaním miestneho referenda. Oznámenie o ňom už nebudú musieť obce doručovať každému voličovi. “Na informovanie oprávnených voličov sa javí postačujúce zverejnenie uvedeného oznámenia s taxatívne vymedzenými obsahovými náležitosťami v ustanovenej lehote na úradnej tabuli obce a zároveň na webovom sídle obce,” konštatuje ministerstvo. Obce však v prípade záujmu budú môcť oznámenia posielať aj naďalej.
Novelu zákona musí ešte odobriť parlament a prezident. Jej účinnosť sa navrhuje od marca 2018.
.jpg)
