Praha 11. decembra 2019 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Ludovic Marin)
Výsledky samitu normandskej štvorky ohľadom Donbasu vyvolali v Českej republike nejednožnačné reakcie. Napríklad, ukrajinský prezident Zelenskyj ho označil za “krok k mieru“, prezident Ruska Vladimir Putin zase vyjadril spokojnosť s konaním. Otázka: Je možné o výsledkoch samitu uvažovať z hľadiska, kto vyhral, kto prehral – Ukrajina alebo Rusko? Pýta sa Jana Petrová
“Myslím, že predovšetkým by zvíťazili ľudia tých regiónov, ktorých sa to týka,” povedal v rozhovore pre Sputnik senátor Jaroslav Doubrava.
“Tu by som nepovedal, že ten či onen vyhral alebo prehral. Celá tá nešťastná záležitosť, ku ktorej tam došlo, je obrovskou prehrou pre tam žijúcich ľudí. Takže ja dohodu veľmi vítam, len dúfam, že tí, ktorí dosadili Zelenského do prezidentského kresla, dovolia, aby dohodu naplnil, pretože viete dobre, že predchodca Porošenko, hoci vykrikoval, že chce, aby sa to urovnalo, tak v konečnom dôsledku mu o to vôbec nešlo a pod diktátom svojich amerických bábkarov torpédoval všetky snahy o naplnenie minských dohôd a všetky snahy o urovnanie konfliktu. Takže ja dúfam, že tentoraz to bude trošku inak, že by k urovnaniu mohlo naozaj dôjsť, a že mierovú cestu nájdu, nie zbraňami, pretože hľadať cesty z takejto situácie zbraňami podľa mňa nie je správne,” dodal.
Ale môžeme povedať, že sa nevyriešili hlavné problémy – zmena ústavy a kontrola hraníc. Napríklad, včera prezident Zelenskyj odmietol federalizáciu Ukrajiny a zmenu ústavy. “Donbas aj Krym sú Ukrajina,“ vyhlásil na tlačovej konferencii. Ruský prezident Vladimir Putin naopak na zmene ukrajinskej ústavy a udelení autonómneho statusu Doneckej ľudovej republike a Luhanskej ľudovej republike naďalej trvá. Nie je to slepá ulička? Alebo podľa vás niekto nakoniec ustúpi?
Doubrava: Ja si myslím, že práve činnosťou ukrajinskej armády a Ukrajiny voči východným oblastiam sa vzťahy natoľko zhoršili, že tam v podstate nie je cesta, aby sa to nejakým spôsobom vyriešilo tým, že sa to jednoducho odmávne a republiky zrazu zase začnú ctiť Kyjev a podobne. Myslím si, že obdobie bojov vzťahy poškodilo natoľko, že touto cestou to už nepôjde. Ale viete dobre, že zase zástupcovia týchto oblastí navrhovali Porošenkovi vyriešenie tohto problému pri zachovaní celistvosti Ukrajiny. A bol to zase Porošenko, kto to odmietol. Toto bude asi zložitejšie, ako ukončenie bojov.
Politológ Jan Šír z katedry ruských a východoeurópskych štúdií Karlovej univerzity vidí akékoľvek ukrajinské ústupky ako hrozbu pre bezpečnostnú architektúru Európy. Úspechom by bolo, keby žiadne dohody nedotiahli, povedal Šír. Žiadna zmluva medzi vyjednávačmi o Donbase… Je to skutočne záujem Českej republiky a Európy?
Samozrejme, to nie je záujem Európy ani Českej republiky. Tento pán by si mal dať mokrú handru na hlavu, aby sa trošku schladil a ukľudnil, pretože neviem, prečo by jeho želanie malo byť naplnené. Myslím si, že je to veľmi vážny konflikt, nielen pre Európu, ale aj pre Českú republiku. Aj keď je Česká republika relatívne ďaleko, ale naozaj len relatívne, vzhľadom k súčasnému technickému rozvoju. Ja si myslím, že by tam v každom prípade malo dôjsť k postupným krokom k urovnaniu tých vzťahov. Nesúhlasím s ním.
Videli sme prvé stretnutie ruského prezidenta Putina a ukrajinského lídra Zelenského. Ako hodnotíte ten fakt ako samotný?
Z oboch strán je to samozrejme veľmi dôležitý krok, pretože vymieňať si názory pomocou médií alebo prostredníctvom niekoho, nie je správne riešenie. Je to natoľko vážna vec, že je dobré, že k stretnutiu došlo, myslím, že k nemu už malo dôjsť podstatne skôr.
Myslíte, že po samite k nejakému pokroku dôjde?
Myslím, že áno. Je to veľmi dobre. Ja mám stále pred očami tú biedu a utrpenie ľudí v Luhanskej oblasti, kde som bol a mal som možnosť na vlastné oči vidieť výsledky tejto šialenosti. Takže ja vďaka tejto skúsenosti tvrdím, že každý najmenší krok k zlepšeniu tejto situácie je veľmi dôležitý.