„Túto výčitku počúvam častejšie a už jej mám naozaj dosť. Povedzme si, komu odoberáme hlasy,“ reagovala Babitzová na otázku, či sa neobáva prepadu hlasov, ktoré voliči dajú jej strane Šanca. Na postup do parlamentu totiž musí každý samostatne kandidujúci subjekt prekročiť hranicu piatich percent a Šanca, podobne ako SKOK a Sme rodina, túto hranicu zatiaľ v prieskumoch neprekračuje.

„Odoberáme hlasy stranám, ktoré neboli schopné spolupráce ani v tom najlepšom možnom momente, keď mali spolu vládnuť a vlastnú vládu si po roku a pol položili,“ pripomenula Babitzová. „Odoberáme hlasy stranám, ktoré boli Ficovi štyri roky neschopnou a slabučkou opozíciou. A odoberáme hlasy stranám, ktoré neboli schopné vytvoriť nejaký blok, aby prevážili Smer a išli spoločne do volieb. Takýmto stranám chceme odobrať hlasy a najlepšie všetky,“ vyhlásila.

„Mne sú tieto obavy pravicových strán ukradnuté. SKOK nie je ani pravica ani ľavica, ale strana rozumných riešení,“ reagoval Miškov. „Myslím si, že ľudia majú po 25 rokoch dosť hašterenia medzi pravicou a ľavicou. My sme si povedali, že ideme v kampani hovoriť ľuďom pravdu. Začali sme tým, aká je pravda o slovenskej politike. Ako sa politické strany vykrúcajú, ako nevedia povedať, čo chcú realizovať, ako to chcú realizovať a najmä, s kým to chcú realizovať,“ dodal.

Podnikateľa a lídra strany Sme rodina Borisa Kollára označil podpredseda #Siete Andrej Hrnčiar v televíznej diskusii za osobu zo šoubiznisu s tým, že jeho vyjadrenia komentovať nechce. „Je mi veľmi vtipné toto vyjadrenie pána z Martina. Je to človek, ktorý pochádza zo strany, ktorá nevie vysvetliť ani vlastné financovanie. A bojí sa prezradiť meno oligarchu, ktorý im ručí za ten úver,“ reagoval Kollár v TABLET.TV.

„Nech sa radšej starajú o svoje transparentné financovanie. A nech sa stará o duševné zdravie svojho pána predsedu, ktorý za tri – štyri dni otočí štyrikrát o 180 stupňov názor,“ odkázal Hrnčiarovi Kollár.

Zatiaľ čo Kollár do značnej miery schvaľuje postup vlády v migračných otázkach, Babitzová a Miškov podozrievajú kabinet Roberta Fica, že túto tému v prvom rade zneužíva v predvolebnom boji.

„Súhlasím s krokmi vlády, ale možno by som išiel v niektorých opatreniach ešte ďalej. To už nie sú imigranti, to je už invázna vlna. Nie sme schopní ich absorbovať a integrovať,“ vyhlásil Kollár. Pripomenul, že krajiny ako Švédsko či Nemecko pôvodne migrantov vítali, v poslednej dobe však začínajú svoju politiku meniť.

„Predtým na nás nadávali, teraz začínajú stavať ploty a idú reči o tom, ako ich idú transportovať späť. Jasne potvrdzujú to, na čo sme dávno upozorňovali,“ povedal Kollár. „Táto politika predsedu vlády je správna. Ale na druhej strane, zasadla Rada obrany štátu a konštatovala, že máme všetko pod kontrolou. Čo máme pod kontrolou? Jedného ‚hovnomana‘ nevedeli chytiť niekoľko mesiacov. Lietajú nám cez hranicu čmeliaky a zistíme to, až keď tu havarujú. Lietajú nám cez ukrajinskú hranicu vrtuľníky s imigrantmi. Nemyslím si, že to má táto vláda úplne pod kontrolou,“ vyhlásil podnikateľ, podľa ktorého v prevencii možných problémov máme ešte rezervy.
Na poznámku, že myzofila, ktorý terorizoval ženy v Bratislave výkalmi, polícia napokon dokázala zaistiť, Kollár reagoval, že to bolo skôr náhodou. „Chytili ho, ale nie vlastnou zásluhou. Chudák sa tak opil, že bol zamazaný, s taškami s tými hovnami, jasné, že ho chytili. Smrdel celý autobus,“ povedal s tým, že za takýchto okolností by ho dokázala zaistiť aj stará babka a nemusela to byť polícia.

Kollár sa zhoduje s premiérom Robertom Ficom v tom, že na Slovensku nechce vznik „ucelenej moslimskej komunity“. „Nebudem politicky korektný. V prvom rade si budem chrániť vlastnú rodinu. Nechcem, aby niekto znásilnil alebo nebodaj zabil čo i len jednu slovenskú ženu. Áno, nechcem tu ucelenú moslimskú komunitu a no–go zóny,“ povedal Kollár.

Miškov reagoval, že posudzovanie ľudí na základe vierovyznania je absolútne neprípustné. „Vierovyznanie je intímnou sférou každého človeka. Ani keď prijímate človeka do zamestnania, nemôžete žiadať, aby uviedol vierovyznanie,“ zdôraznil.
V diskusii o utečencoch podľa neho zaznievajú dva extrémne postoje. „Jeden reprezentuje pán Kollár. Na druhej strane zaznievajú aj opačné extrémne postoje, ktoré podceňujú vážnosť situácie. Sme presvedčení o tom, že je nevyhnutné dostať celý proces urýchlene pod kontrolu. Posilniť vonkajšie hranice EÚ a vytvoriť bezpečné koridory pre ľudí, ktorí naozaj strádajú, trpia, utekajú pred smrťou, mučením, znásilňovaním. Týmto ľuďom treba rozhodne pomôcť,“ vyhlásil Miškov.

„A nepáči sa mi, keď je táto téma zneužívaná v politikom boji,“ dodal. Za 23 rokov existencie SR podľa neho u nás požiadalo o azyl 58.000 ľudí, dostalo ho 650 a ostalo ich tu 138. „Na Slovensku je dnes možno 2000 moslimov. To číslo je zanedbateľné. Neviem, či je na Slovensku 2000 scientológov,“ poznamenal Miškov.

To isté si myslí aj Babitzová. „Žijeme v krajine, kde sa premiér postaví na tlačovku v čiernej košeli a straší ľudí utečencami. Chystá peniaze na zaplatenie ďalších 2500 policajtov, ktorých máme v tejto krajine aj tak nadproporčne veľa. Využíva túto tému na svoju kampaň a aby zakryl kauzy ako Váhostav, Hornonitrianske bane a podobne,“ zdôraznila. „Takmer žiadnych utečencov tu nemáme a neochránil nás Smer, ale naša zemepisná poloha,“ dodala Babitzová.

„Chceme ostať medzi vyspelými krajinami Európskej únie a riešiť krízu spolu s nimi. To neznamená, že nemôžeme mať kritický pohľad na to, že EÚ mala konať viac a rýchlejšie a že kvóty nie sú najšťastnejší nápad,“ uzavrela.

Všetci traja hostia podporujú protesty učiteľov a sestier. „Sme strana, ktorá podporuje učiteľov v ich štrajku. Stojíme aj za sestričkami, lebo sú to ťažko pracujúci ľudia za mizerné platy a pohybujú sa na trhu, kde sa im platy bez štátneho zásahu nezvýšia. Keď chce vláda urýchlene riešiť obchvat a všetky možné kšefty, môže urýchlene riešiť aj požiadavky učiteľov,“ reagovala Babitzová na otázku, či by sa vláda mala snažiť naplniť požiadavky protestujúcich už v čase pred voľbami.

„Keď kúpite do školy plagát, ktorého reálna hodnota môže byť 20 eur, a to ešte preháňam, za 492 eur, tak kradnete školákom z vrecka,“ pripomenula aktuálnu kauzu rezortu Babitzová.

Kollár by preferoval, ak by požiadavky protestujúcich riešila už nová vláda. „Aj my podporujeme tieto protesty. Pozrel som si vyhlásenie ministra Čisláka, ktorý dal trestné oznámenie na zástupcov sestier. Keď teraz vedel pribehnúť a dať trestné oznámenie, kde bol vtedy, keď sme sa bavili o rozkrádaniach v zdravotníctve?“ pýta sa Kollár. „Treba navýšiť platy, chceme to podporiť. Ale osobne si myslím, že by sa to nemalo šiť horúcou ihlou. Mala by to riešiť nová vláda. Ale nie sa na nich vykašlať alebo ísť nátlakovým spôsobom proti nim,“ povedal Kollár.

Miškovov SKOK sa v parlamente neúspešne pokúsil iniciovať mimoriadnu schôdzu o školstve. „Urobili sme pre učiteľov maximum, vyjadrili sme im podporu a pokúsili sme sa zvolať mimoriadnu schôdzu parlamentu ešte pred začiatkom štrajku. A toto je pravda o slovenskej politike a opozícii. Zo 150 poslancov parlamentu nás podporili štyria,“ konštatoval.

Všetky tri strany odmietli sociálne balíčky Smeru-SD. „Nepokračoval by som v žiadnych balíčkoch. Premiér sa správa tak, akoby vám večer vykradol špajzu a ráno vám z nej dal jeden džem. Treba zrušiť rozkrádanie a prerozdeliť prostriedky do všetkých segmentov,“ vyhlásil Kollár. „Aby človek mohol slušne žiť a mohol si dovoliť ten vlak zaplatiť. Nie, že celý rok živorí, nemá na chleba a na lieky, ale môže sa zadarmo odviesť vlakom,“ dodal.

My sme štandardná pravicová strana. Nič také ako veci zadarmo neexistuje, je to zaplatené z našich daní. Táto krajina potrebuje systémové riešenia, a nie predvolebné kupovanie si voličov,“ vyhlásila Babitzová.

„Samotné sociálne balíčky sú dôkazom zlyhania vlády v oblasti sociálnej politiky. Ak by bola vláda v sociálnej politike úspešná, sociálne balíčky netreba,“ doplnil ju Miškov.

SKOK si zakladá na ekonomickej kompetentnosti. „Naša základná ekonomická línia je program Singapur, teda sto konkrétnych merateľných opatrení,“ povedal Miškov. Cieľom je zefektívniť fungovanie štátu a zlepšiť podnikateľské prostredie. „Projekt eurovratka prinesie každej domácnosti 30 až 50 eur mesačne. Vyčíslili sme možnosť úspor na strane štátu vo výške 1,1 miliardy,“ upozornil.

Šanca sa orientuje na podporu živnostníkov a malých a stredných podnikateľov. „Chceme zaviesť inštitút mikropodnikania,“ poznamenala Babitzová. Ľudí, ktorí dnes nevládzu platiť vysoké odvody a pracujú načierno, by mal podľa nej tento inštitút vtiahnuť späť do legálneho systému.

„Do výšky 5000 eur príjmu mesačne by mikropodnikateľ zaplatil štátu 120 eur a mal by pokoj s daňovým úradom aj sociálkou,“ povedala s tým, že poplatky by boli paušálne a „mikropodnikatelia“ by boli oslobodení aj od účtovníctva.

Efektívnejšiu verejnú správu presadzuje aj Sme rodina – Boris Kollár. „Je to prebyrokratizované,“ poznamenal. „Naša ekonomika dosahuje výkonnosť možno 60 percent Nemecka alebo Rakúska, ale platy sú 30-percentné. Problém je v prerozdeľovaní, niekde to uteká. Treba to prenastaviť. Pre všetkých podnikateľov chceme znížiť dane na 16 percent, ale zvýšiť ich pre monopoly a oligopoly,“ uzavrel Kollár.