Koľko ľudí si myslí, že sa situácia na Slovensku vyvíja nesprávnym smerom? Prieskum hovorí jasne

Bratislava 24. marca 2023 (HSP/Foto: Screenshot)

Až 81 % ľudí na Slovensku si myslí, že situácia na Slovensku sa vyvíja nesprávnym smerom. Ukázal to prieskum, ktorý je súčasťou veľkého projektu RevivEU financovaného Európskou Úniou. Na Slovensku je jeho súčasťou Bratislava Policy Institute 

Súčasnú ekonomickú situáciu Slovenska vníma ako skôr zlú vyše 46 % a ako veľmi zlú asi 41 % ľudí. Vzájomná dôvera medzi ľuďmi je úbohá, okolo 75 % respondentov si myslí, väčšine ľudí sa nedá dôverovať. Potešujúce je, že okolo 80 % z nich považuje voľby do NR SR za dôležité.

Hoci sa vyše 70 % cíti byť súčasťou Európy, viac než 50 % je presvedčených, že naše národné záujmy nie sú v súlade so záujmami Európskej únie, ale vyše 64 % je za zotrvanie v nej. Pritom 60 % si myslí, že členským štátom treba viac právomocí než doteraz.

Pri hodnotení zvládnutia kríz posledných rokov dostala EÚ veľmi zlú známku pri súčasnej energetickej kríze, pri vojne na Ukrajine aj pri pandémii. Pri migračnej kríze 2014-2016 a pri ekonomickej kríze 2009-2012 dostala únia prevažne známku 3, avšak pri migračnej kríze jej takmer rovnaký počet ľudí dal známku 5, teda najhoršiu. S najhorším hodnotením obstála pri súčasnej energetickej kríze, kedy až takmer 68 % hodnotilo zvládnutie krízy známkou 4 a 5. Rovnakým spôsobom sa hodnotila reakcia slovenskej vlády na tie isté krízy. Vláda zhodne s EÚ veľmi zle obstála pri zvládnutí súčasnej energetickej krízy, vojne na Ukrajine a pandémii. Priemerné známky jej dalo najviac respondentov pri migračnej kríze 2014-2016 a ekonomickej kríze 2009-2012. Aj EÚ aj slovenská vláda však pri všetkých krízach dostali najviac známok 3,4 a 5, ani jedna teda nebola hodnotená pozitívne.

Ako najväčšia výhoda členstva v EÚ u Slovákov zavážila sloboda cestovania, čo nie dobrá vizitka pre naše členstvo. O imigrantoch z Česka si ľudia najviac myslia, že zo Slovenska robia lepšie miesto na život. Za nimi sú obyvatelia západnej Európy, Poľska, Maďarska. O niečo menej sú akceptovaní Vietnamci a Číňania. Až za nimi sa umiestnili Rusi a obyvatelia krajín bývalého ZSSR s výnimkou Ukrajincov, ktorí sú menej akceptovateľnejší než Balkánci. Najmenej tolerujeme obyvateľov Afriky a Blízkeho východu.

Prílev utečencov z Ukrajiny nepovažuje z dlhodobého hľadiska za prínos vyše 62 % opýtaných a vyše 70 % z nich si myslí, že štát robí viac pre nich, než pre vlastných obyvateľov, 60 % nie je ochotných znížiť si kvôli nim vlastnú životnú úroveň. Až takmer polovica si myslí, že by im štát mal poskytnúť menej podpory.

Zaujímavé boli i percená v odpovediach na otázky, ktoré sa priamo týkali konfliktu na Ukrajine. Až 80 % opýtaných si myslí, že by sa do neho NATO vôbec nemalo pliesť, a približne rovnaký počet je proti posielaniu zbraní na Ukrajinu. Čo sa týka členstva Ukrajiny v NATO a EÚ (do 5 rokov), sú ľudia zdržanlivejší, ale aj tak to viac než polovica z nich odmieta. Najväčšiu vinu na konflikte prisudzujú ľudia Rusku (asi 45 %) a USA (asi 35 %), jedna pätina si myslí, že vinníkom konfliktu je Ukrajina.

Ďalšia skupina otázok sa týkala klimatických zmien. Ľudia si najviac myslia, že hlavnú zodpovednosť za riešenie klimatických zmien by mali niesť znečisťovatelia mimo EÚ (USA, Čína, atď.), priemysel a obchod a národné vlády.

Viac než 70 % si myslí, že ich deti budú na tom horšie než oni, približne rovnaký počet nesúhlasí s tým, aby páry rovnakého pohlavia dostali možnosť adoptovať si deti. Slováci sa mierne prikláňajú k progresívnym daniam a k štátnemu paternalizmu. Až 80 % si myslí, že západné štáty nás nevnímajú ako rovnocenných partnerov.