Bratislava 27. januára 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR-Štefan Puškáš)

Rok 2018 ako celok bol na polovici územia Slovenska najteplejší v doterajšej histórii pozorovaní. Rekordne teplý bol tiež v strednej, západnej a južnej Európe. Z pohľadu globálnej teploty na celej Zemi bol rok 2018 doteraz štvrtý najteplejší

“Zvláštne je, že všetkých posledných päť rokov v poradí 2016, 2015, 2017, 2018 a 2014 je zároveň najteplejšími rokmi v histórii meteorologických meraní. Týchto posledných päť rokov predbehlo očakávania a z pohľadu scenárov klimatickej zmeny sa blížime k pesimistickému odhadu. Ak takýto trend bude trvať ďalej, pôjdeme takmer podľa scenára, ako keby sme pre zmiernenie klimatickej zmeny nič nerobili. A v podstate toho ani veľmi veľa nerobíme,” povedal v relácii Pohľad na oblohu na Tablet TV klimatológ Milan Lapin.

Posledných päť rokov bolo navyše výrazne teplejších, teda doslova “vyčnievajú” z doterajšieho rastu priemernej teploty, ktorá sa zvyšuje už od 70. až 80. rokov 20. storočia. Veľkým problémom je tiež podľa klimatológa priebeh vegetačných období, teda období od apríla do septembra, ktoré sú nadpriemerne teplé od roku 1990. Súvisí to do veľkej miery s priebehom miernych zím v posledných rokoch, respektíve dekádach.

“V minulosti, najmä v nadmorskej výške nad 300 metrov, sneh, ktorý napadol v decembri, zostal až do konca februára. Potom sa roztopil a vďaka tomu bola pôda dobre zavlažená až do mája, takže rastliny mohli čerpať zo zásob pôdnej vlahy,” povedal klimatológ. “V posledných 20 rokoch sa však situácia výrazne zmenila. Niekoľko ráz za zimu sa sneh roztopí až do výšky 700 metrov, takže úplne zmizne. Jarné povodne z topenia snehu takmer nepoznáme. A čo je najhoršie, už koncom marca, respektíve v polovici apríla, je pôda taká vysušená, že rastliny začínajú trpieť suchom,” uviedol.

Energia zo slnečného žiarenia, ktorá dopadne na zemský povrch, sa totiž rozdeľuje – časť sa spotrebuje na výpar vody z pôdy, druhá časť potom na ohrievanie pôdy a vzduchu. Pokiaľ je výpar malý, viac energie zostane na ohrievanie vzduchu.

Bolo to tak aj vlani. Vegetačné obdobie od apríla do septembra 2018 bolo v Európe výrazne najteplejšie od začiatku systematických pozorovaní, ktoré sa na viacerých miestach uskutočňujú už od roku 1775. Bolo nielen teplo, ale aj mimoriadne sucho. Zrážok na Slovensku spadlo málo a padali predovšetkým v podobe búrkových lejakov alebo prehánok, teda nerovnomerne. Celkovo podľa Lapina v celej strednej a západnej Európe prevládalo veľmi suché počasie a na niektorých miestach bola poľnohospodárska produkcia o 30 percent nižšia než priemer. Čo je horšie, tento scenár sa opakuje pravidelne od roku 1990.

“Letné počasie sa v posledných 20 rokoch dosť často začalo už v apríli. Je to neprirodzené a nepríjemné pre našu vegetáciu, ktorá nie je adaptovaná na takýto režim,” dodal klimatológ.

Podobný vývoj v roku 2019 naznačuje aj priebeh tohtoročnej zimy, hoci by sa podľa správ z niektorých oblastí mohla zdať tuhá a veľmi bohatá na sneh. Nadpriemerné množstvo snehu je len na piatich percentách územia Slovenska. Inde sa sneh roztopil alebo ostala len malá či nesúvislá vrstva.

“Takže napriek desivým správam o kalamite sa môže stať, že tohtoročná zima bude z pohľadu snehu na Slovensku ako celku podnormálna,” doplnil Lapin.

Sériu mimoriadne teplých rokov veľmi pravdepodobne doplní aj rok 2019, pretože opäť nastupuje fenomén El Niňo, hoci v slabšej podobe než v rokoch 2015 a 2016. Vtedy prispel tento jav k zvýšeniu globálnej teploty o 0,2 stupňa. Rok 2019 tak môže byť o čosi teplejší než rok 2018.

“V porovnaní s predindustriálnym obdobím už máme oteplenie o jeden stupeň globálne, na severnej pologuli o 1,2 až 1,3 stupňa, na Slovensku o dva stupne a v Arktíde dokonca o tri stupne viac,” uviedol klimatológ Milan Lapin z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Aby sa podarilo dodržať záväzok z klimatickej konferencie v Paríži v roku 2015, malo by sa do konca storočia otepliť nanajvýš o pol stupňa. Ale ako naznačuje vývoj z posledných piatich rokov, na túto úroveň sa môže atmosféra otepliť už v roku 2040.

“Vždy bola tendencia dohodnúť sa, že niečo urobíme. Ale jedna vec je sa dohodnúť a druhá vec niečo urobiť. Keď sa pozrieme na koncentráciu oxidu uhličitého v atmosfére, nie je na nej poznať vôbec žiadne opatrenia – rastie stále, ako keby sa nič neurobilo, ako keby sa nepodnikli žiadne kroky na redukciu emisií skleníkových plynov. Musíme teda celý problém rozdeliť na sľuby a na ich plnenie,” povedal klimatológ.

Pozitívnym signálom je pokles cien energie získanej z obnoviteľných zdrojov. Dôležité sú však aj úsporné opatrenia, teda spotrebiteľské správanie, ktoré znižuje energetickú náročnosť. Nie je pravda, že tým musí utrpieť naša životná úroveň. “Existujú možnosti aj ako pri rastúcej životnej úrovni dosiahnuť nižšie náklady na energie a suroviny,” uzavrel Lapin.