Môj profil 
Predplatné
Ako pre agentúru SITA povedala analytička Poštovej banky Lucia Dovalová, zavedením nového limitu sa má znížiť riziko, že klienti nebudú schopní splácať úver zo svojich príjmov, keďže aktuálny podiel splátky na príjme klienta na Slovensku, patrí medzi najvyššie v eurozóne. „Zníženie tohto podielu tak opäť okreše nových žiadateľov o úver na bývanie,“ myslí si Dovalová.
V rámci úverového vývoja v prvom polroku centrálna banka neevidovala výrazné nárasty. Tempo rastu úverov dokonca podľa Dvořáčka kleslo pod 10 % a dostalo sa tak na jednocifernú úroveň. „Kleslo to tam, kde sme to chceli vidieť,“ skonštatoval Dvořáček. Avšak v letných mesiacoch prišiel podľa neho opäť výrazný rast úverov, najvýraznejšie v mesiacoch september a október, kedy išlo o historicky jeden z najvyšších rastov.
Dôvodom úverového rastu bolo podľa Dvořáčka to, že v septembri Európska centrálna banka rozhodla o uvoľnení menovej politiky, ktorá zároveň naznačila, že takáto situácia by mala na trhu ostať dlhší čas. Slovenské banky zároveň začali podľa Dvořáčka zhruba od júla znižovať úrokové sadzby na úvery na bývanie, neskôr išli dokonca pod hranicu jedného percenta. „To vnímame za extrémny pokles. Pre klienta to znie ako dobrá správa, že si to môže dovoliť každý,“ skonštatoval Dvořáček.
Zástupcovia Národnej banky Slovenska sa domnievajú, že z hľadiska dlhodobej finančnej stability sa na trhu objavujú ešte výraznejšie riziká, ktoré sú spojené s nadmerným rastom zadlženosti domácností. „Tie najlepšie časy sú už asi za nami. Nechceme hovoriť o tom, že prichádzajú zlé časy, ale že sa na ne treba pripraviť,“ pokračoval Dvořáček. Preto centrálna banka prichádza s ďalšími opatreniami, ktoré by mali byť účinné od 1. januára budúceho roka, resp. od 1. apríla 2020.
Ako pokračoval riaditeľ odboru dohľadu na makroúrovni v Národnej banke Slovenska Marek Ličák, doterajšie opatrenia fungovali v súlade s očakávaniami. Opatrenia prispeli najmä k zníženiu strát bánk v prípade krízy, avšak šanca, že úvery zlyhajú, je podľa Ličáka stále zvýšená. Podiel splátky na príjme (tzv. DSTI) je totiž podľa neho pomerne voľne nastavený. Banky na Slovensku poskytujú podľa Ličáka úvery s najvyšším DSTI v eurozóne, a to 80 %, čo je zároveň aj súčasný limit u nás.
V rámci simulácií Národnej banky Slovenska vyšlo, že do úrovne DSTI 60 % je rizikovosť nižšia. Klienti, ktorí majú vysoké podiely splátok na príjme, sú podľa Ličáka rizikoví, pričom zhruba 25 až 30 % poskytnutých nových úverov sa pohybuje nad hranicou 60 % DSTI. Preto sa centrálna banka rozhodla limity posunúť smerom nadol. Nový limit podielu splátky na príjme by tak mal byť na úrovni 60 %. Čiže maximálny podiel splátky na príjme klesne zo súčasných 80 % na 60 %. Výnimkou bude 5 % nových úverov pre dlžníkov do 35 rokov, kde bude maximálny limit 70 %.
Zmeny nie sú však podľa Ličáka nijako horúce a Národná banka Slovenska nechce zastaviť úverovanie. „Chceme chrániť klientov tak, aby vedeli svoje úvery splácať aj v zlých časoch,“ uviedol Ličák. Zároveň si nemyslí, že by nové opatrenia mali zásadný dopad na úverovanie. Očakáva len mierny dopad na dostupnosť úverov, pričom medziročné tempo rastu by malo spomaliť zhruba o 1,3 percentuálneho bodu.
To, že u nás rastie zadlženosť vyšším tempom ako v iných krajinách, je podľa Dovalovej spôsobené viacerými faktormi, ktoré majú spoločného menovateľa v ekonomickom vývoji – klesajúca nezamestnanosť, rastúce mzdy a nízke úrokové sadzby z úverových produktov, ktoré patria medzi najnižšie v celej únii. „A v dôsledku snahy využiť priaznivé podmienky na našom úverovom trhu rastie zadlženosť. Na Slovensku zadĺženosť podporuje aj fakt, že našinci zväčša chcú vlastniť nehnuteľnosť, v ktorej bývame,“ povedala pre agentúru SITA Dovalová.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
