Môj profil 
Predplatné
Grécko podľa Klausa prijalo parametre ekonomiky iného typu. Rovnako, ako by Trabantu nepomohlo prevziať niekoľko náhradných dielov Mercedesu, nepomohlo ani Grécku prevziať a zafixovať istú, a ako dnes už všetci vedia, pre nich nevhodnú výšku menového kurzu. Grécku nepomohlo ani zbavenie sa vlastnej menovej politiky a možnosti zmeniť kurz. Nepomohlo mu požičiavať si – a naviac pôžičky nevyužívať na produktívne investície, ale na spotrebu, vysoké dôchodky, nadmerné počty úradníkov, vysoké vojenské výdaje či veľkorysé plytvanie na olympiádu. Grécku boli darované (alebo odpustené) stovky miliárd eur, a napriek tomu jeho dlh presahuje 175 percent gréckeho HDP. A aj tak nie je Grécko schopné zvyšný dlh splácať.
Všetky v histórii známe dlhovej krízy boli riešené výraznými devalváciami, teda znehodnotením meny o mnoho desiatok percent a vďaka tomu nájdením nového pevného bodu, nového dna, od ktorého sa tieto krajiny mohli odraziť a začať stúpať nahor. Grécko síce v eure “pevný bod” má, ale keď na tomto bode stojí, ostáva pod hladinou. Podľa Klausa, aby v tej pomyselnej vode mohlo plávať, musí sa od bodu, ku ktorému je pripútané, odpútať. Musí mať namiesto kurzu “pevného, kurz “plávajúci”.
Európa asi potrebovala Grécko, aby si začala isté veci uvedomovať
Bývalý český prezident si zároveň myslí, že Európa asi potrebovala Grécko, aby si tieto veci začala uvedomovať.
„Zdôrazňujem začala, v žiadnom prípade to nie je tak, že si to už v plnom rozsahu uvedomuje. Pre Grékov je rola – pre iných snáď poučného príkladu – úplným nešťastím. Narobili si dlhy, ktoré nikdy nemôžu splatiť (čo vedeli aj veritelia), ekonomika poklesla skoro o tretinu, nezamestnaných je 26 percent. Len “získali” rovnaký menový kurz ako Nemecko. A táto výška kurzu je pre nich prekliatím. Kedy už európski politici pochopia, že musia Grécku umožniť zbaviť sa “zvieracej kazajky” jednotnej európskej meny? Kedy im konečne začne ísť o Grékov a nie o seba samých? Kedy prestanú zotrvávať vo svete fráz a utopických predstáv a začnú uvažovať realisticky?“ pýta sa Klaus.
V prípade Grécka teda stačí jediná vec, a to prijatie rozhodnutia o jeho uvoľnení z eurozóny. Žiadosti o detailné plány sú podľa Klausa inžinierským uvažovaním, ktoré do úvah o spoločnosti nepatria. Pokúšať sa Grécku pomáhať bez návratu k drachme, je podľa neho vyhadzovanie peňazí.
„Prestaňme sa tváriť, že akútnu krízu možno riešiť v dlhom období pôsobiacimi opatreniami – tzv. “reformami” a “vnútornou” devalváciou (pre laikov – ponechaním starého menového kurzu a znižovaním cien a miezd). To je ako začať liečiť na ceste zranenému pri automobilovej nehode jeho vysoký tlak či cukrovku. To s nutnosťou zajtra, pozajtra, popozajtra splatiť miliardové dlhy žiadnu súvislosť nemá!“ vyzýva na záver Václav Klaus.
.jpg)
